Už rúbu v mojom lese…
A ten, čo drevený kríž nesie
A díva sa na nás zhora
Zdá sa mi,
Že moje meno volá?
už rúbu
ave maris
Som
Verš zbavený slov
Bezfarebný obrázok.
Som
Tisíc nezmyselných otázok.
Sestra
Padlých anjelov.
Čakám, zahalená
Do Ave Maris Stela
Na rýmy z jeho pera,
Na tisíc odpovedí.
Snáď prídu.
Voľakedy…
svitá
Svitá.
Ranné slnko
Na viečka čmára deň.
No slepé oči hľadajú tieň
A telu sa nechce pod kopytá
Zobudeného bytia.
Svitá.
Chcem naspäť svoj sen
Svoj román bez písmen
O tebe v mojich žilách.
Svitá.
Je tu zas tá cválajúca
Realita.
sychravá
Sychravá myšlienka
Na včera
Steká po líci
A stráca sa v hmlistých slovách.
Noc, pritenká
Aby zakryla smútok
Na čierno kresliaci
Rozdielnosť pováh.
Podstata vzťahu uniká.
Hlboký výdych
Na konci
A voľnosť, čo prišla znova.