Madeira – kopce, Poncha a Atlantik

Madeira

Škriabeme sa autom do viac, ako strmého kopca. Po pravej strane stoja nízke domy. Kamenné schodíky pri každých vchodových dverách vyrovnávajú príkry sklon a ukrajujú zo zúfalo úzkej hradskej. Na opačnej strane hlboká roklina. Dolu tmavomodrý Atlantik a ľudkovia maličkí ako mravce. Zaradenú mám jednotku. Zo spojky sa začína dymiť, malý Renault buráca a ledva sa hýbe. Spotenými rukami pevne držím volant. Robí sa mi z toho trochu mdlo. Zhora oproti sa ako naschvál vynorí miestny Fittipaldi prinajmenšom na tanku! Niet inej možnosti, len sa cúvaním vtesnať medzi dvoje schody, ktoré použijem ako zarážku a modliť sa, aby domáci neotvorili dvere alebo okenice … Aj taká je Madeira.

Madeira je autonómna oblasť Portugalska. Tvoria ju tri ostrovy – Madeira, Porto Santo a Desertas. Je vlastne najvzdialenejším regiónom Európskej únie. Samotná Madeira má asi 57 x 22 km a približne 300 tisíc obyvateľov. Prezývaná je aj “Plávajúca záhrada Atlantiku”. Právom. Sopečné podložie, príjemná klíma a vlhkosť sú pre vegetáciu tá najlepšia kombinácia.

Neobývané súostrovie objavili dvaja portugalskí lodní kapitáni João Gonçalves Zarco a Tristão Vaz Teixeira v roku 1419. Na ostrov Porto Santo ich zahnala veľká búrka. Preto ten názov – Svätý prístav. Z vďačnosti za záchranu. Husto zalesneného súostrovia sa o rok nato zmocnila Portugalská koruna a začala ho osídľovať. V roku 1433 sa na mape sa prvý krát objavuje názov Ilha da Madeira, v preklade Ostrov z dreva.

Funchal

Funchal je hlavným mestom Madeiry. V preklade znamená Fenikel, Feniklová lúka. Jedným z prvých osadníkov mesta bol aj Krištof Kolumbus, ktorý sa v tom čase živil obchodovaním s cukrom. Cukrová trstina bola hlavným obchodným artiklom. Keď obchod s cukrom upadol, nahradilo ho madeirské víno.

Zona Velha

je najstaršia časť Funchalu. Je to pouličná galéria pôvodnej architektúry, umenia, chutí a vôní. Malé obchodíky sa tu striedajú s kaviarňami a reštauráciami s vonkajším posedením. V jednej z nich si určite dajte Espada con banana. To je v cestíčku smažená ryba podobná úhoru s grilovaným banánom a je znamenitá. Ceny sú tu veľmi priaznivé, kompletné menu vrátane predjedla a zákusku vyjde na 12 – 18€.

Arte Portas Abertas

Zona Velha bola ešte pred desiatimi rokmi schátraná, pustá časť hlavného mesta. A ž kým nedostal madeirčan José Maria Montero nápad – nechať výtvarníkov maľovať na dvere opustených obchodov a domov. Založil projekt Arte Portas Abertas a požiadal miestnych umelcov, aby sa ho zúčastnili. Zadanie bolo jednoduché: vyberte si dvere a vytvorte na nich čo chcete. Tak vzniklo dnes už okolo 200 umeleckých diel s použitím rôznych techník – maľba, hlinka, kov, sklo, kamienky, keramické dlaždice a dokonca aj klávesy z klávesnice počítača. Názov projektu znamená v preklade Umenie otvorených dverí a vystihuje hlavnú myšlienku – pritiahnuť ľudí a kultúru do tejto časti mesta. A to sa bezo zbytku podarilo. Inak, vidieť všetkých 200 dverí vydá na poriadne dlhú túlačku.

Monte toboggan

Vyvezte sa lanovkou na horu Monte a dolu pofrčíte rýchle ako víchor na saniach. Hej, v lete na saniach. S dvoma sprievodcami v bielych nohaviciach, košeli a slameným klobúkom s čiernou stuhou, ktorí vás buď brzdia, alebo tlačia. Podľa okolností. Všimnite si ich podrážky – majú ich zosilnené gumou z pneumatiky. Približne 2km sanice po hradskej trvá 10 minút a stojí pre dve osoby 30€.
Každý zo 150 Carreiros do Monte má svoje číslo. To určuje, kedy prídu jeho sane na rad.
Prútené sane z eukalyptového dreva sa objavili v 19.storočí ako alternatívny a lacný spôsob prepravy osôb aj tovaru z hory Monte do prístavu. Dnes je z toho jedna z najväčších atrakcií mesta.

Mercado dos Lavradores

Na úžasnom, farebnom trhovisku si kúpte pravé madeirské banány. Pestujú ich tu na tony. Akurát vyvážané sú len do Portugalska, lebo vraj únia zhodnotila, že ich zakrivenie je nedostatočné. Túto informáciu ale berte s rezervou 🙂 Keď zbadáte čierne, dlhé ryby prehodené cez pult, tak to sú Espady (jedli ste ich s grilovaným banánom). Majú strašidelne vypúlené oči, vraj to zapríčiní rýchle zníženie tlaku pri výlove. Žijú totižto vo veľkých hĺbkach.

Zmrzlina v hoteli Ritz, poncha v botanickej záhrade a Mateus rosé k večeri

Doprajte si kávu a lahodnú zmrzlinu na terase impozantného hotela Ritz, ktorý tu funguje viac ako 100 rokov. Biela budova je vyzdobená tradičnými modrými obkladmi, ktoré zobrazujú históriu ostrova. Mimochodom, tej zmrzliny tu majú 32 druhov. V reštaurácii botanickej záhrady Parque Leite Monteiro sa osviežte miestnym nápojom Poncha. Je to čerstvá pomarančová šťava s madeirským rumom dosladená medom z kvetov pomarančovníka. Fajnovosť. A niet nad dobre vychladedné Mateus rosé k večeri s výhľadom na Funchal.

Plavba na Santa Marii

Ak netrpíte morskou nemocou, absolvujte trojhodinovú plavbu na replike Kolumbovej lode ku skale Cabo Girão, čo je druhý najvyšší útes v Európe (580m). Od prístavu je vzdialený 10 km. Kto mal odvahu a zdravé srdce, mohol skočiť cez palubu do ľadovej vody. Na lodi sa podáva kalíštek rumu a veľmi sladký koláčik. K tomu výhľad na útesy ostrova Madeira, sympatický plavčík, ktorý ako opička lezie hore dolu po lanových rebríkoch a kto má šťastie, zazrie aj pár delfínov.

Santana – domy ako z rozprávky

Tieto malebné domky stoja dnes už len v skanzene v meste Santana. Palheiros, tak sa im na Madeire hovorí, slúžili kedysi dávno pastierom. Boli malé, dali sa rozobrať a pastieri v nich iba prespávali, alebo sa ukrývali pred dažďom.

Porto Moniz

Krásnou ukážkou toho, že Madeira je vulkanického pôvodu, je oblasť okolo malého mestečka Porto Moniz. Leží na severnom pobreží ostrova Madeira. Pomenované je podľa jedného z prvých osadníkov – Francisca Moniza, ktorý sa oženil s vnučkou objaviteľa ostrova, kapitána Gonçalvesa Zarca.

Mesto je známe svojimi prírodnými bazénmi. Majú rozlohu 3800 m², s hĺbkou približne 2m. Medzi výlevmi čadičovej lávy sú umne vybudované vstupy do vody, plochy na slnenie aj skokanské mostíky. Vlny Atlantiku sa voľne prevaľujú cez kamene a nízke hrádze a obmieňajú rezkú vodu. Má stabilne cca 18 – 20°C. Bazény sú však otvorené po celý rok. Fajná je aj prechádzka pomedzi bizarné lávové útesy neďaleko kúpaliska.

Pico do Arieiro

Na druhý najvyšší vrch Madeiry sa dá dostať autom. Má 1818 m a okrem krásnych výhľadov, častej inverzie je to štartovací bod na horské túry. Trek na Pico Ruivo (1861m), najvyšší vrch Madeiry patrí medzi fyzicky náročné. Turisti si na Madeire prídu na svoje. Sú tu desiatky kilometrov dobre udržiavaných trás po horách, popri levádach (to sú vybudované úzke kanály na vodu) a pobreží.
Na vrchole Pico do Arieiro bolo krásne. Akurát je v týchto výškach už redší vzduch, takže po hodine pobehovania s foťákom sa mi začalo hlásiť o slovo moje kvapku slabšie srdce.

Madeirské

Madeira má dlhú vinársku históriu. Víno sa tu vyrába už od 15.storočia. Hovorí sa, že vďaka vínu z Madeiry portugalskí moreplavci nedostávali obávaný skorbut. Víno okrem toho, že ho popíjali námorníci, bolo vývozným artiklom. Aby vydržalo dlhú lodnú prepravu, nadmerné teplo a neustály kolísavý pohyb, fortifikovali ho výrobcovia pridaním brandy. Keď sa jedného dňa vrátila späť nepredaná zásielka, vinári zistili, že sa plavbou výrazne zlepšila jeho chuť. Tak sa snažili pri výrobe čo najvernejšie napodobniť podmienky na lodi. A to platí vlastne dodnes.

Letisko Funchal len pre tých odvážnejších

Funchal airport
Zdroj: Funchal airport

Ešte o prílete a odlete. Dajte si pred ním za pohárik toho madeirského. Dráha je krátka, vtesnaná medzi oceánom a skalnatými útesmi, veľká časť stojí na 180 pilieroch nad vodou. Letisko Funchal patrí medzi 10 najnebezpečnejších na svete. Uff. Piloti, ktorí sem lietajú, musia mať špeciálny výcvik. Tomu nášmu sa podarilo pristáť hneď na prvý krát, ale klesali sme tak prudko, že som bola hluchá ešte na druhý deň.

Saúde, Madeira!

Čo všetko som na Madeire videla, zažila a nafotila, uvidíte tu: Madeira 2017

Ďalšie cestovateľské články sú tu: túlavé topánky

bublinky

Bublinky v pohári
Morzeovkou píšu,
Že cudnou sa mi byť nedarí,
Keď stúpam na hladinu
A opúšťam ríšu
Zdravého rozumu.
 
Myseľ sa potáca do neba,
Slová sa kníšu
A pikantná chúťka na teba
V tej chvíli
Jediná moja potreba
Viac nehľadá skrýšu.

Florencia – fascinujúca a vianočná

David statue

Byť skoro na dosah asi najslávnejšej sochy sveta – 5 metrov vysokého Dávida, je veľký zážitok. Pri pomyslení, že sa jej pred päťsto rokmi dotýkal sám geniálny Michelangelo Buonarroti, mi po tele behali zimomriavky …

A vôbec, Florencia je tak plná umeleckých a architektonických skvostov, ako máloktoré mesto. Existuje dokonca diagnóza – Stendhalov syndróm z ohromenia množstvom pamiatok. Názov má podľa tohto francúzskeho spisovateľa, ktorý syndróm opísal práve pri návšteve Florencie. Prejavuje sa najčastejšie závratmi, dezorientáciou a búšením srdca. Ja som ho tuším tiež prekonala. Našťastie, liečba je jednoduchá. Poseďte si hodnú chvíľu v útulnej trattorii, dajte si pizzu, ristretto a pohárik či dva dobre vychladeného spumante. Funguje to zaručene.

Florencia v decembri

Zaletieť si do Florencie v decembri bolo dobré rozhodnutie. Turistov je menej, ako zvyčajne. Do galérii, kde si musíte cez hlavnú sezónu buď vystáť obrovskú frontu, alebo sa objednať cez internet, sme sa dostali bez čakania. A ako bonus navyše, hlavné námestie Piazza del Duomo vrátane historického centra dýchalo vianočnou atmosférou.

Ak si chcete prehliadnuť to najlepšie z Florencie, je výhodné kúpiť si Firenzecard, kde je v cene 85€ vstup asi do 70tich múzeí a kostolov. Držiteľ tejto karty potom nečaká v radoch pri pokladni, ale rovno môže vstúpiť. Pozor, počas hlavnej sezóny je potrebné si v Galerii Uffizzi a Della Accademia aj s Firenze card objednať vstup na konkrétny deň a hodinu.

Galleria degli Uffizi

Galleria degli Uffizi je priestor s neskutočným čarom. Dlhé, presklené chodby s nádherným dreveným stropom, po kraji špaliere sôch a búst a viac ako 50 výstavných miestností s dielami dávnych majstrov ako Botticelli, Michelangelo, da Vinci, Giotto, Lippi, Rembrandt, Brueghel, Dürer a desiatky ďalších. Človek vnímavý chodí so zatajeným dychom. Inak, toľko naháčov pokope, sa len tak nevidí. 🙂

Aj samotná budova galérie v tvare úzkeho a dlhého “U” je architektonickým skvostom. Postaviť ju dal v roku 1560 Cosimo I. de Medici. Potreboval kancelárie pre florentský magistrát a súdne úrady toskánskeho vojvodstva. Uffizi v starovekej taliančine znamenal úrad – offices. Projekt navrhol dvorný umelec Mediciovcov, Giorgio Vasari. Galéria plná umenia sa z neho stala v roku 1769. Dnes je jednou z najslávnejších na svete. V roku 2019 ju navštívilo viac ako 4 milióny návštevníkov.

Ak si chcete Uffizzi pozrieť podrobnejšie, vyhraďte si na to aspoň pol dňa. Ja som sa na záver prehliadky už nevládala pozrieť na žiaden obraz.

Galleria dell’Accademia

Ten najkrajší a najznámejší z florentských naháčov sa volá David. Stojí v Galleria dell´Academia. Je skutočne impozantný. Dominuje celému múzeu.

Michelangelo ho vytesal ako 26 ročný. Pôvodne mala byť socha umiestnená v jednom z výklenkov florentskej katedrály. Obrovský blok mramoru, ktorý na to použil, ležal veľa rokov na nádvorí dómu. Sochať z neho začal pôvodne Agostino di Duccio, ale pre početné vady materiálu to vzdal. Michelangelo prijal túto komplikovanú zákazku a stvárnil pastiera Dávida v momente, keď prijal výzvu na súboj s filištínskym obrom Goliášom. V jednej ruke kameň, v druhej prak. Ostražité oči a v tvári napätie, ale aj pokora a láska k Bohu, ktorému Goliáš tak veľmi zlorečil.

Michelangelovo stvárnenie Dávida bolo nezvyčajné. Dovtedy ho umelci vyobrazovali až po boji, ako víťazne drží odseknutú Goliášovu hlavu. (Ono to bolo tak, že David prakom trafil Goliáša rovno do čela, omráčenému obrovi zobral meč a odťal mu hlavu.)

Z archívov je známe, že Michelangelo sochu tesal viac ako dva roky (1501-1503). Za ten čas dielo nesmel nikto vidieť. Pracoval do úmoru celé dni, málo spal, takmer nejedol. Po odhalení Davida sa správna rada Florencie rozhodla, že by bolo škoda takú krásu umiestniť vysoko na múr katedrály a navrhla postaviť ju rovno do srdca Florencie, pred Palazzo Vecchio. V roku 1873 ho vraj do galérie vzdialenej asi 1,5km premiestňovalo 40 mužov celé 4 dni.

A ako to bolo ďalej s Dávidom? Keď kráľ Izraela Saul padol so svojimi synmi v boji s Filištíncami, Dávid usadol na trón. Kraľoval vyše 40 rokov, mal 8 manželiek a viac než 18 detí. A vraj 80 mileniek! Bol spravodlivým panovníkom, uznávaným bojovníkom, ale aj nadaným hudobníkom a spevákom. Zomrel ako 70 ročný. Pochovaný je v Jeruzaleme – meste Dávidovom. Šesťcípu Dávidovu hviezdu predstavujúcu jeho štít nájdeme na zástave Izraela.

Dante Alighieri a Palazzo Vecchio

Slávny Dante Alighieri, autor vrcholného diela stredoveku – Božskej komédie, vo Florencii vyrastal. Za krátku návštevu stojí jeho rodný dom, Casa di Dante, kde objavíte pôvodnú Divina Commedia ilustrovanú Sandrom Botticellim.

Posmrtná Danteho maska je vystavená v Palazzo Vecchio (starý palác), ktorý je od roku 1544 až dodnes sídlom florentského starostu a mestskej rady. V kamennej, štvorcovej budove s vysokou vežou je na troch poschodiach veľa nádherných sál, loggií a miestností. Najväčšia a asi najkrajšia sa nazýva Salone dei Cinquecento. Tu zasadá od 16.storočia Veľká mestská rada. Sála má 52x23m, nádherný kazetový strop a po stenách obrovské fresky, ktoré namaľoval Giorgio Vasari.

Pôvodne mal fresku na jednej strane sály namaľovať Leonardo da Vinci. A tak sa aj stalo. Ale, chyba lávky. Po nedobrej skúsenosti s farbami pri maľovaní Poslednej večere, Leonardo zaexperimentoval. Rozhodol sa, že použije olejové farby a primieša do nich vosk. Už namaľoval hodný kus fresky, no maľba stále neschla. Preto postavil na lešenie k obrazu ohrievače s rozžeraveným dreveným uhlím. Asi už tušíte, čo sa stalo… Všetci so zdesením pozorovali, ako sa vosk a oleje na stene roztápajú a farby stekajú na zem. Da Vinci svojmu dielu – Bitke pri Anghiari – v Palazzo Vecchio už druhú šancu nedal…

Duomo di Firenze

Symbolom Florencie je bezpochyby Cattedrale Di Santa Maria del Fiore nazývaná aj Duomo di Firenze s Baptistériom a zvonicou. Je to tretia najväčšia katedrála v Európe, pojme neuveriteľných 25 tisíc ľudí. Stavať ju začali v roku 1296 a dokončená a vysvätená bola o 140 rokov neskôr.

Katedrála je postavená z bieleho, zeleného a červeného mramoru. Na vrchol ikonickej Brunelleschiho kupoly vedie 460 schodov. Nič pre ľudí s chorým srdcom, klaustrofóbiou a strachom z výšky. Dvojplášťová osemboká kupola postavená v roku 1434 je pre svoje rozmery a konštrukciu považovaná za zázrak stredovekej stavebnej techniky. Bola postavená bez lešenia! technikou “rybacej kosti”. Filippo Brunelleschi, ktorý je v katedrále pochovaný, si ale svoje know how zobral do hrobu. Nezanechal žiaden písomný dokument či plán, všetko nosil v hlave, pretože sa bál, že by mu nejaký konkurent mohol jeho nápad ukradnúť.

Ponte Vecchio

Ďalším architektonickým symbolom mesta Florencia je Ponte Vecchio (Starý most) cez rieku Arno. Je naozaj starý. Prvé zmienky o ňom pochádzajú z roku 996. Bol postavený z dreva a niekoľko krát v priebehu storočí ho zmietla povodeň, kým ho v roku 1345 postavili z kameňa. Kto je autorom mosta, sa dodnes s určitosťou nevie.

Od 13. storočia sú súčasťou mosta obchody. Spočiatku tu boli mäsiari, rybári, garbiari a zeleninári, no nariadením Ferdinanda I. v roku 1593 boli z mosta vykázaní a nahradili ich zlatníci a šperkári. Jednak pre neustály zápach, pretože odpad z obchodov hádzali do rieky, ale aj pre zvýšenie prestíže už vtedy strategického a zaujímavého mosta.

Najstaršia lekáreň

Za návštevu určite stojí aj najstaršia lekáreň v meste Farmaceutica di Santa Maria Novella. Funguje nepretržite už 400 rokov. Do nádherných starých, freskami vyzdobených priestorov lekárne vás uvedie portier. Pod vlastnou značkou tu miešajú parfémy na mieru, vyrábajú vitamínové kapsulky, čaje, masti či krémy. A tie vône! Nájdete tu officínu, čajovú miestnosť, expozíciu starého lekárnictva, bylinkovú miestnosť a predajňu kozmetiky.

Gucci

Niečo pre milovníkov módy: vo Florencii sa narodil Guccio Gucci, zakladateľ módneho impéria. V roku 1921 si tu otvoril svoj prvý obchod s koženými kabelkami a doplnkami. Od začiatku boli pre svoju kvalitu a originálny dizajn veľmi žiadané. Dnes je tu kabeliek, kožených výrobkov a obuvi nepreberné množstvo. Čo sa komu páči a na čo mu stačí peňaženka.

Pre človeka, ktorý má rád umenie v každej podobe, je Florencia takmer raj na zemi. Je to až neuveriteľné, že na tomto malom kúsku sveta takmer v jednej dobe tvorili svoje majsterštyky géniovia umenia, architektúry a aj literatúry a hudby. Michelangelo, da Vinci, Lippi, Botticelli, Giotto, Donatello, Vasari, Boccaccio, Masaccio, Dante Alighieri, Francesco Landini, Nicollo Macchiavelli…


Genius loci Florencie vás vtiahne do čias, keď tu vládol rod Mediciovcov. Často krát budete stáť v nemom úžase pri slávnych obrazoch, sochách či starých knihách. Bude vás bolieť krk, keď sa v starej radnici nebudete vedieť vynadívať na nádherné stropy, nebudete si cítiť nohy, lebo budete chcieť prejsť všetky tie staré uličky, paláce, záhrady, námestíčka, kostoly a tržnice. Zamilujete si všadeprítomnú vôňu opracovanej kože a pohľad na ohromnú kupolu Duoma. A skloníte sa v pokore pred všetkými majstrami, ktorí túto krásu vytvorili.

Obrázky z môjho 4-dňového výletu do Florencie: Fascinating Firenze

Ďalšie články z foto-výletov nájdete v sekcii Túlavé topánky