Kodaň – hlavné mesto pohody

Poznáte dánsky výraz “hygge”?

Je to životný štýl, ktorého krédom je pohoda, útulnosť, užívanie si toho dobrého, čo život prináša. Hygge nie je len o sviečkach, praskajúcom ohni v krbe, mäkučkej deke a horúcej šálke kakaa. Je to o umení radovať sa z obyčajných vecí, o umení vidieť v ľuďoch to dobré a umení šíriť okolo seba príjemnú atmosféru.

Dáni sú jednoducho šťastný národ. Majú to v krvi, alebo, ako povedal riaditeľ ich Výskumného ústavu šťastia! Meik Wiking, majú to zakódované vo svojej DNA.

Do Dánska, presnejšie do hlavného mesta Kodaň, ma zavialo v máji 2019. A po pár hodinách som sa doň zamilovala. Nie je to ani také ťažké, pretože hygge tu dýcha zo všetkého. Tu je pár kodaňských hajlajtov s nejakou tou info navyše, ak sa tam náhodou zatúlate.

Den lille havfrue

Socha Malej morskej víly na promenáde Langelinie je, nevedno prečo, najznámejší symbol Dánska. Odlial ju z bronzu v roku 1913 sochár Edvard Eriksen, očarený smutným príbehom H.CH. Andersena o nenaplnenej láske morskej víly ku krásnemu princovi.

Little mermaild and crowd of people

Socha meria 125 cm, je v obložení turistov po celý deň. Mnohí sú sklamaní z jej nenápadnosti.

S érou selfie a smartfónov sa stala krásna víla jednou z najfotografovanejších rozprávkových bytostí na svete.

malá morská víla

Predlohou pre Edvarda Eriksena bola primabalerína Dánskeho kráľovského baletu Ellen Juliette Collin Price de Plane, ktorá rolu víly tancovala. Socha má však len Elleninu jemnú tvár a hlavu. Ellen bola veľmi hanblivá a tak modelom pre obnažené telo víly sa stala sochárova manželka. Sochu financoval filantrop a milovník umenia Carl Jacobsen, jeden z majiteľov pivovaru Carlsberg.

Pre zaujímavosť, Malá morská víla má ďalšie dve sochy – v Monaku a na Sicílii. Ale nie sú ani zďaleka tak známe.

Všetky cesty vedú do prístavu Nyhavn

Kto navštívi Kodaň, prístav Nyhavn (Nový prístav) proste neminie. Lemovaný je farebnými domami zo 17. – 18. storočia, barmi a reštauráciami. V časoch, keď bol plný rybárskych lodí, z ktorých úlovky spracovávali a predávali na neďalekom námestí Kongens Nytorv, bol preslávený dobrým pivom a ľahkými ženami. Rozprávkár Hans Christian Andersen tu žil 18 rokov. Dom, v ktorom býval ani nie je označený, ale dozvedela som sa, že je to ten tmavo červený, čo je na každej magnetke.

Po Druhej svetovej vojne Nyhavn spustol, lode s nákladom zamierili do iných prístavov. Až v roku 1977 bol prístav znovu zrevitalizovaný a prispôsobený rozvíjajúcemu sa turizmu. Dnes je táto ikona Kodane plná turistov. Posedieť si tu pri pohári Carlsbergu a pozorovať slnko, ako zapadá pomedzi sťažne lodí, je skrátka hygge.

Christiania – hippies a marihuana

Christiania je veľmi divné, počarbané miesto. Je to autonómne spoločenstvo osadníkov (alebo výstižnejšie zmes hippies, squatterov a anarchistov) v areáli opustených kasární o rozlohe 8ha založené v roku 1971. Riadia sa vlastnými zákonmi, nezávisle od dánskej vlády. Pravidlá zakazujú krádež, násilie, zbrane, nože, nepriestrelnú vestu a tvrdé drogy. Na ulici s názvom Pusher street sa tu však celkom otvorene predáva marihuana.

Vo svojej 50 ročnej histórii napriek svojim mierumilovným zákonom Christiania zažila veľa zla – vraždy kvôli drogám, vzburu obyvateľov po policajnom zásahu, výbuch granátu v kaviarni Nemoland, prestrelku a smrť dvoch policajtov, násilie vyvolávané Hells Angels … a to zďaleka nie je všetko.

Ale, aby som to vyvážila, konajú sa tu rôzne zaujímavé kultúrne akcie. Koncerty, open air festivaly, divadlá, talk show. Okrem cannabisu si môžete kúpiť množstvo farebného hippes oblečenia, doplnkov, šperkov, kabeliek.

V areáli nie je povolené fotografovať, ale to sa proste nedá. Cvakala som až do chvíle, keď na mňa zrúkol NO photo! statný chlap. Potom sme prášili z Christianie radšej preč.

Kastellet

Kastellet je jedným z najzachovalejších opevnení v severnej Európe. Dnes sa využíva ako kasárne, pracuje tu niekoľko sto zamestnancov ozbrojených síl. Areál je to vskutku rozsiahly a fotogenický. Turistov pomenej, akurát sme sa zamotali do malých bežeckých pretekov. Nevyhrali sme 🙂

Opevnenie začal budovať v roku 1626 dánsky kráľ Christian IV, pretože bolo potrebné lepšie chrániť kráľovské mesto. Stavbu obrovských rozmerov dokončil až jeho syn, Frederik III. Dňa 28. októbra 1664 vstúpili slávnostne prví vojaci do pevnosti. To je deň, kedy sa tu každoročne konajú narodeninové slávnosti.

Hradby majú tvar päťuholníka, dĺžku 1750 metrov, v každom rohu je bašta. V areáli je kostol, postavený v roku 1704, oproti neho väznica a množstvo ďalších budov. Najväčším lákadlom je mlyn z roku 1847.

Smørrebrød – chlieb s maslom po dánsky

je tradičné jedlo. Je to vlastne obložený chlieb s maslom, údeninou, alebo najčastejšie rybími špecialitami. Kodaň je plná street food stánkov s jedlami od výmyslu sveta. Obložený chlebíček ale vedie.

Variácií na oblohu je veľa, napríklad tento s názvom Polnočné občerstvenie veterinárneho lekára: kúsok tmavého ražného chleba potrieme maslom, pečeňovou paštétou, navrstvíme plátok slaného hovädzieho mäsa a plátok aspiku. Ozdobíme cibuľovými krúžkami a záhradnou žeruchou.

Stjerneskud – padajúca hviezda: je biely chlieb s maslom, na tom na polovici poukladaný kúsok dusenej bielej ryby, vyprážaná platesa na druhej polovici. Na tom hromada kreviet, kvapka alebo dve majonézy, červeného kaviáru a plátok citróna.

Kastrup sea bath

Napríklad cestou na letisko, alebo aj inokedy, si vyhraďte zo tri hodiny na krátky výlet k pobrežiu. V prímestskej časti Kastrup je architektonická perla – kruhové morské kúpalisko miestnymi prezývané aj “slimák”. Z centra sa sem najlepšie dostanete nadzemným metrom. Morské kúpalisko je hneď za jachtárskym a kanoistickým klubom.

Drevené mólo vedie ku konštrukcii kúpaliska, ktoré sa postupne zdvíha a končí 5 metrovou plošinou. Stavba stojí na štíhlych pylónoch meter nad hladinou a celá je vyrobená z afrického dreva Azobé. Táto exotická drevina vyniká pozoruhodnou dlhovekosťou a odolnosťou voči morskej vode.
Kruhový tvar chráni návštevníkov pred vetrom a koncentruje slnko. Konštrukcia je osvetlená, aby poskytla pri večernom kúpaní aj vizuálny zážitok. Skupina architektov White arkitekter získala za projekt niekoľko svetových ocenení.

Pri mojej návšteve bolo na plošinách živo. Svietilo trochu zubaté popoludňajšie slniečko a teplota sa pohybovala okolo 15-tich stupňov. Mladá mamička sediaca vo vetrovke obliekala svoju asi 10 ročnú dcéru do plaviek, dve športovkyne si navliekli neoprén a šli si zaplávať, niektorí návštevníci posedávali teplo oblečení a čítali, alebo len tak relaxovali a starý manželský pár, deduško a babička sa povyzliekali do naha a bez zaváhania vkráčali po schodíkoch do vody. Všetko úplne prirodzene. Ukážka dánskej vysokej miery tolerancie.

Øresundsbroen – Oresundský most

zdroj: Flickr.com

Most spája Kodaň so švédskym Malmö. Je to jeden z najdlhších mostov na svete. 4km je most nad morom, na umelom ostrove sa zmení v podmorský tunel s dĺžkou 8km. My sme šli do Švédska vlakom, dá sa aj pravidelnou autobusovou linkou. Autá platia mýtne.

Tešila som sa na prejazd, no vlak prefrčal po moste tak veľkou rýchlosťou, že nič. Výlet do Malmö ale vrelo doporučujem.

Mohla by som o Kodani písať do aleluja, ale to už by asi nikto nečítal. Nespomenula som nič kráľovské – ani paláce, ani prekvapivo dlhú výmenu hradnej stráže, ani kostoly a chrámy a úžasné kanály plné hausbótov a lodí. Ani výpravu za Hamletom do mesta Kronborg. A to som tu strávila iba päť “hygge” dní. Môžem povedať, že ešte asi nikde som sa necítila tak bezpečne a komfortne, ako tu. Choďte do Kodane!

Pre všetky obrázky z tohoto výletu kliknite na Trip to Denmark v mojej foto-galérii. Je ich dosť, ale sú pekne tematicky roztriedené do albumov.

Prečítajte si aj o výlete za Hamletom na zámok Kronborg

Ďalšie cestovateľské články: túlavé topánky

Bergen – mesto tisícich prívlastkov

O tomto atraktívnom nórskom meste je popísaného veľmi veľa. Schválne, zadajte si slovíčko Bergen do vyhľadávača – mne našiel 199 miliónov odkazov. Vôbec sa tomu nedivím, pretože zrejme niet cestovateľa, ktorého by toto veľkomesto neočarilo. Bergen, hoci tak nepôsobí, je druhým najväčším mestom Nórska. Má 285 tisíc obyvateľov. Mnohí tvrdia, že je najkrajším nórskym mestom. A to je len jeden z prívlastkov, ktoré má.

Bergen – mesto ohľaduplných ľudí

Hneď prvý dotyk s Bergenom bol pozitívny. Z letiska do hotela sme využili autobus. Našli sme ho ľahko. Za predným sklom veľkými písmenami svietil nápis CENTRUM. Istota je istota, povedala som si, a spýtala som sa uniformovanej asistentky stojacej pred autobusom, či sme správne, keď mierime do hotela Radisson Blue. Prikývla, my sme si zakúpili lístky v termináli na zastávke a nastúpili sme. Vedela som, že keď uvidím z obrázkov známy rad farebných domov v prístave, môžeme vystúpiť. Tak sa aj stalo. Vytrepali sme sa s kuframi z plného autobusu von. Div divúci, vybehol za nami pán šofér, schytil naše kufre so slovami, že sme vystúpili o dve zastávky skôr, a že stojí rovno pred naším hotelom. Neuveriteľné.

Cesta busom z letiska trvá cca 30 minút, lístok stojí 119 NOK, čo je v prepočte cca 10,50 €

Bergen daždivý

V Bergene prší priemerne 200 dní v roku. Podľa dlhodobých štatistík je najmenej upršanými mesiacmi apríl a máj, čo sa aj potvrdilo. Boli sme v máji a daždivo bolo iba v deň príchodu. Ostatné dni bolo slnečno, s teplotou okolo 20 stupňov. Pofukovalo na kopcoch nad mestom a na mori.

Bergen historický

Najmalebnejšia časť Bergenu – Bryggen je rad starých hanzovných domov v prístave Vågen. Jeho vznik sa datuje približne v roku 1070. Počas svojej histórie nespočetne krát vyhorel, no vždy bol postavený tak, aby sa zachoval jeho výzor. Najstaršie domy pochádzajú z roku 1702, niektoré kamenné pivnice tvoriace základy, z 15.storočia. Posledný veľký požiar zasiahol prístav v roku 1955. Do zoznamu pamiatok UNESCO patrí od roku 1979. Ešte na okraj – slovo hanza pochádza z nemčiny a označoval sa ním zväz obchodníkov, prevádzkujúcich diaľkový obchod.

Domy sú kombináciou tradičnej zrubovej stavby a galérie so stĺpovou a trámovou konštrukciou s vodorovným dreveným obkladom. Majú dve alebo tri podlažia a sú oddelené úzkymi priechodmi. Dnes tu nájdete najmä galérie, obchody s typickými nórskymi pletenými výrobkami a suvenírmi.

Bergen fotogenický

Okrem starého prístavu je veľmi fotogenická štvrť nad prístavom – Stølen. Drevené domy postavené v tradičnom škandinávskom štýle sú najmä červené, okrové, alebo biele. Je to pozostatok z minulosti. Červená farba bola najlacnejšia. Vyrábala sa z odpadovej suroviny z medených baní, primiešal sa do nej rybí olej a krv zo zvierat. Táto farba má vynikajúce konzervačné vlastnosti. Okrová sa vyrábala z rybieho oleja. Biela bola znakom majetnosti. Farby teda vypovedali aj o postavení rodiny v spoločnosti.

Bergen – mesto rýb

Bergen medzi siedmimi horami

Názov mesta pochádza zo slova Bjørgvin – čo znamená zelená lúka medzi kopcami.

Niekedy v 16. storočí sa nórsky spisovateľ Ludvig Holberg tak nadchol siedmimi horami, ktoré obklopovali Rím, že túžil, aby bol rovnako požehnaný aj jeho rodný Begen. Označil sedem vrchov – Ulriken, Løvstakken, Fløyen, Damsgårdsfjellet, Lyderhorn, Rundemannen a Sandviksfjellet práve za tie, medzi ktorými sa rozprestiera mesto. Aj keď v skutočnosti je ich deväť. Ak by chcel niekto absolvovať tento trek, našlape asi 35km s dokopy 2300m prevýšením.

Na horu Fløyen vedie pozemná lanovka Fløibanen priamo z centra mesta. Premáva každých 30 minút a spiatočný lístok stojí 85 NOK. Z vrchu je dychberúci výhľad na mesto a fjordy. Okrem výhľadov sa núka prechádzka po lesoparku. Kto chce, chodníkom sa dostane späť do mesta. A pasú sa tam kozy. Na drevenom kozom table majú svoje fotky aj s menami.

Bergen – brána do fjordov

Nórske fjordy boli už niekoľko krát zvolené za najatraktívnejší turistický cieľ na svete. A Bergen je doslova bránou do sveta tmavomodrej vody, zelenej prírody a skalnatých útesov. Leží medzi Hardangerfjordom, jedným z najkrajších fjordov vôbec a Sognefjordom, najdlhším (200km) fjordom na svete.

My sme sa plavili na malý ostrov Skjerjehamn. Plavba fjordami na rýchlom katamaráne trvala hodinu a pol. Ďalšie dve hodiny sme strávili na ostrove. V cene lístka bola káva, vafle s jahodovým džemom a pokojná atmosféra ostrova. Príroda, výhľady a malá obrazová galéria. Jeden z vrcholných zážitkov v Nórsku. Výlet stál 690 NOK, čo je cca 60€. Obrázky, ktoré som tam urobila, hovoria za všetko.

Bergen je len maličký kúsok toho, čo stojí v Nórsku za návštevu. Na svojom bucket liste mám chladné Lofoty, Stavanger a cestu železnicou Flam. Máte ešte ďalšie typy?

Tu sú všetky fotografie z mojej cesty do Bergenu a okolia. Sú prehľadne uložené v jednotlivých albumoch, aby sa vám dobre pozeralo a orientovalo.

Ďalšie moje články o cestovaní nájdete v záložke TÚLAVÉ TOPÁNKY