Kronborg – na návšteve u Hamleta

Ak sa raz zatúlate do Dánska, choďte na návštevu k Hamletovi. Býva na zámku Kronborg. Kávičku si s ním síce nedáte, ale zámok a priľahlé mesto Helsingør sú veľmi zaujímavé.

Byť, a či nebyť— kto mi odpovie,
čo šľachtí ducha viac: či trpne niesť
strely a šípy zlostnej Šťasteny,
či pozdvihnúť zbraň proti moru bied
a násilne ho premôcť?

Historici špekulujú, či vôbec niekedy William Shakespeare na zámku Kronborg bol. Prikláňajú sa k názoru, že nie. Údajne zámok navštívil jeden z jeho hercov, a preto ho vedel Shakespeare tak verne v dráme o Hamletovi, princovi Dánskom opísať.

Prvý krát bol Hamlet uvedený na zámku pri príležitosti 200. výročia smrti Shakespeara, v roku 1816. Od roku 1937 sa predstavenia konajú každoročne. Hamleta si tu zahrali veľké herecké hviezdy, ako Laurence Olivier, Kenneth Branagh či Jude Law.

Øresundská úžina

História zámku sa datuje na začiatok 14.storočia. Erik Pomoranský vybral pre svoj hrad výborné, strategické miesto – v najužšom bode Øresundského prielivu medzi Dánskom a Švédskom. Od jedného brehu k druhému je to iba 4,5km. Úžina bola pre kráľovstvo zlatou baňou. Viac ako 400 rokov musela každá loď plaviaca sa cez ňu platiť mýto. Z kroník je známe, že to bolo neuveriteľných 1,8 milióna lodí. Kronborg sa tak stal dôležitým symbolom moci Dánska.

Dnes je prieliv známy hlavne mostom, ktorý spája Kodaň so švédskym Malmö. Je to najdlhší most v Európe, má 16 km. Približne v polovici sa na umelom ostrove Peberholm zmení na tunel, kvôli blízkemu kodaňskému letisku. Øresundský most bol otvorený v júni 2000 po piatich rokoch výstavby.

mapa oresund

Kronborg

Hrad zo 14. storočia volaný Krogen prestaval na renesančný zámok so štyrmi krídlami a masívnym opevnením v 16. storočí kráľ Frederik II. Premenoval ho na Kronborg – kráľovský zámok. Bohato zdobená, pieskovcová fasáda, štyri veže (každá iná) a mohutné bašty s opevnením zvýrazňovali jeho strategické postavenie. Chýr o jeho kráse šírili aristokrati, ktorí sa zabávali na pompéznych večierkoch, ktoré v hojnom množstve usporadúval Frederik II. O jeho dôležitosti rozprávali námorníci, keď počuli výstrely z diel pri každom prípitku prednesenom kráľom. Peňazí bolo dosť, mýto fungovalo výborne.
Bol to jednoduchý, ale účinný systém. Kapitán každej lode musel nahlásiť hodnotu tovaru, ktorý prepravoval. Z nej sa vypočítalo mýto. Kráľ mal prednostné právo tovar kúpiť za uvedenú cenu, čo zabezpečovalo, že nebol zámerne, kvôli poplatku, podhodnocovaný.

Po katastrofálnom požiari v roku 1629 zo zámku nezostalo takmer nič, len oltár a nádherné vyrezávané lavice v kaplnke. Jeho sláva vybledla napriek tomu, že bol zrekonštruovaný do pôvodného stavu. Tristo ďalších rokov priestory využívala dánska armáda.

Zámok je dnes pomerne skromne vybavený holandským nábytkom zo 17. storočia. To mu ale neuberá na kráse. Asi len zázrakom odolala kaplnka v prízemí južného krídla nielen požiaru, ale aj používaniu vojakov, ktorí tu mali telocvičňu. V roku 1843 bola obnovená a znovu vysvätená.

V kazematách zámku Kronborg spí Holger Danske, slávny dánsky kráľ a národný hrdina.

Jedna z legiend hovorí, že kráľa Holgera uniesla zlá čarodejnica Morgana do Avalonu, medzi Artušových rytierov. Odtiaľ ušiel, aby ochránil Francúzsko pred nebezpečenstvom, Švédsko zase od trolla menom Burmand. Po ťažkých bitkách sa Holger vrátil domov na Kronborg. Sadol si a zaspal. Spí tu už stovky rokov. Prebudí sa v deň, keď bude dánska krajina v najväčšom nebezpečenstve. Tasí meč a zachráni národ.

Socha je na zámku od roku 2010 a je inšpirovaná rozprávkou „Holger Danske“, ktorú napísal Hans Christian Andersen v roku 1845.

Helsingør

Keď už budete mať prehliadku zámku a hradieb za sebou, dajte si niečo dobré v meste. Ceny sú tu nižšie, ako v Kodani. Centrum má príjemnú, starobylú atmosféru. Nájdete tu katedrálu Sv. Olafa z 13. storočia aj gotický kláštor karmelitánov s kostolom Panny Márie. Je to jediný úplne dochovaný kláštor v Škandinávii. V jeho chodbách sme trochu poblúdili, keď sme nemohli nájsť tie správne a hlavne odomknuté dvere von.

Názov mesta Helsingør je odvodený od slova “hals”, čo sa dá preložiť ako krk, alebo úžina. Oproti nemu, na švédskej strane, je mesto Helsingborg. Medzi mestami panuje čulá trajektová doprava. Vraj sem chodia Švédi na alkoholové čurbesy, keďže vo Švédsku je alkohol ťažšie dostupný a hlavne drahší.
Počas II. svetovej vojny za tri dni tajne previezli Dáni trajektami a rybárskymi člnmi z Helsingøru do neutrálneho Švédska viac ako 7200 Židov a zachránili ich tak pred deportáciou do koncentračných táborov.

Helsingørská ryba

V prístave, oproti presklenému kultúrnemu domu, stojí veľká, zvláštna ryba. Zostrojil ju v roku 2014 japonský umelec Hideaki Shibata z odpadkov, ktoré umelec vylovil v Øresundskom prielive. Jej úlohou je zvyšovať povedomie ľudí o životnom prostredí. Keď som sa na tú rybu zadívala … veru, je načase, aby sme prestali okolo seba robiť taký svinčík.

Do Helsingøru je to z Kodane necelých 50km. Najlacnejší a najrýchlejší je vlak. Z hlavnej stanice premáva skoro každých 15 minút, cesta trvá trištvrte hodinu. My sme mali trochu smolu, lebo večer, po ceste naspäť bola akurát vlaková výluka. Takže sme cestovali späť do Kodane takmer dve hodiny. Predsa len, čosi zhnité je v tom štáte dánskom 🙂


Tu sú moje postrehy a zaujímavosti z Kodane

Ďalšie cestovateľské články nájdete v Túlavých topánkach. Stačí si kliknúť na mapu a ste tam.

Všetky obrázky z výletu do Dánska sú v mojej webovej galérii – Trip to Denmark

Adventný Stockholm

Stockholm

Stockholm je v decembri skúpy na denné svetlo. Slnko vychádza o pol deviatej a zapadá krátko pred treťou popoludní. O to viac vynikne jeho vianočné kúzlo. Vysvietené ulice a výklady, obchody plné bradatých škriatkov, stánky s nepreberným množstvom ozdôb, darčekov, jedla a horúci glögg, ktorý predávajú blonďaví, modrookí santovia, vytvárajú slávnostnú atmosféru.

Celé mesto žije Vianocami. Snáď ani nenájdete okno, v ktorom by nebol svietnik či hviezda. Jasne, že trochu preháňam, no keď sme sa prvý večer túlali mestom, bola som nadšená.

A tak to vlastne zostalo celé tri dni, ktoré som tam strávila.

Hlavné mesto Švédska Stockholm je právom považované za jedno z najkrajších európskych metropol. Leží na 14 ostrovoch v mieste, kde sa jazero Mälaren stretáva s Baltickým morom. Historické budovy sú tu zväčša nielen zachované, ale aj výborne udržiavané. Metropola na rozdiel od iných veľkomiest, nebola počas vojny zničená.

Gamla Stan

Gamla Stan (Staré mesto) je srdcom Stockholmu, jeho najstaršou časťou. Kráľovský palác, Nobelove múzeum, budova Štokholmskej burzy cenných papierov, katedrála, úzke dláždené uličky (tá najužšia má šírku len 90cm), staré, vysoké domy v nemeckom štýle a námestie Stortorget sú vlastne veľké múzeum. Natrafíte tu napríklad na jednu z najstarších reštaurácií na svete – Den Gyldene Freden. Funguje nepretržite od roku 1722, zapísaná je aj v Guinessovej knihe rekordov. Teraz ju vlastní Nobelova akadémia. Bez rezervácie sa však do nej nedostanete. A vôbec, nájsť si miesto v niektorej kaviarničke na poobednú kávu a typický pepparkaka je fakt problém. Všade je plno.

Stortorget je miestom hlavných vianočných trhov – Stortorgets Julmarknad. Tento rok sú, ako mnohé iné, zrušené.

Kungliga Slottet

Kungliga Slottet – Kráľovský palác je oficiálnym sídlom švédskeho kráľa Carla XVI. Gustafa a jeho manželky kráľovnej Silvie. Bol postavený v 18.storočí v barokovom slohu na štýl rímskych palácov. Na jedenástich poschodiach je viac ako 600 miestností. Pár z nich je otvorených pre verejnosť. V korunovačnej sieni nájdete jeden z najvzácnejších exponátov švédskej histórie – strieborný trón kráľovnej Kristiny.

Kráľovná Kristina

je výrazná postava švédskych dejín. Bola považovaná za jednu z najučenejších žien 17. storočia. Hovorila siedmimi jazykmi, mala hlboké vedomosti matematiky, chémie, filozofie, politiky a histórie. Milovala umenie. Zhromaždila unikátnu zbierku umeleckých diel a kníh. Zaslúžila sa napríklad o ukončenie 30 ročnej vojny. Zaujímavosťou je, že mier podpísala 24 hodín potom, ako švédske vojská obsadili pražský hrad a ulúpili vzácne umelecké diela cisára Rudolfa II.
V 28 rokoch, po desiatich rokoch vládnutia, abdikovala. Konvertovala na katolícku vieru, opustila Stockholm a presťahovala sa do Ríma. Tam sa stala stredobodom pozornosti samotného pápeža Alexandra VII. Obklopila sa umelcami a vedcami, veľa študovala aj cestovala. Píše sa, že udržiavala homo aj hetero sexuálne vzťahy, no nikdy sa nevydala. Odpor k manželstvu bol jednou z príčin jej abdikácie. Kristina mala výrazné mužské črty a niektoré zdroje uvádzajú, že zrejme trpela aspergerovým syndrómom. Zomrela ako 62 ročná. Pochovaná je v útrobách Baziliky Sv. Petra ako jedna z troch žien, ktorým sa dostalo tejto pocty.

Vasa museet

Stockholm má viac ako stovku múzeí. Vasa múzeum medzi nimi vyniká. Je to múzeum jednej lode.

Tu je jej príbeh. V zime roku 1625 podpísal švédsky kráľ Gustav II. Adolf kontrakt s holandským lodným staviteľom Henrikom Hybertssonom na výrobu 4 vojnových lodí. Jedna z nich, nazvaná Vasa, mala byť najväčšou a najsilnejšou vojnovou loďou na svete. Hybertsson bol uznávaný lodný inžinier, postavil veľa lodí. No tak veľké plavidlo nie.
Stovky robotníkov vyrobilo za dva roky 69m dlhú a od kýlu po sťažeň 50m vysokú loď. Ďalšie stovky rezbárov ju vyzdobilo výjavmi gréckej mytológie. Bola vybavená desiatimi plachtami, 64 delami a vážila 1200 ton.
10.augusta 1628 sa vydala na svoju prvú plavbu. Nábrežie prístavu bolo plné ľudí, hrala slávnostná hudba a kňaz odslúžil za plavidlo a posádku omšu. Bolo takmer bezvetrie a aby sa loď dostala z prístavu, rozkázal kapitán Söfring Hansson rozvinúť plachty. Zanedlho sa Vasa pomedzi útesy kolísavo dostala na šíre more. Bola ešte v dohľade, keď do plachiet zrazu zadul silný poryv vetra. Obrovská loď sa naklonila tak veľmi, že cez 32 otvorených palebných okienok sa dovnútra začala valiť voda. O pár minút, pred očami stockholmčanov, Vasa klesla na dno Baltiku. Ťažisko lode navrhnuté príliš vysoko (kvôli rýchlosti) a otvorené strieľne boli hlavnou príčinou najväčšieho fiaska švédskej lodnej flotily.

… 333 rokov

ležala Vasa na dne mora. Baltik je príliš chladný, aby v ňom žili drevokazné živočíchy a storočia vypúšťané odpadové vody spravili z pobrežného dna zónu bez baktérií, tak sa loď uchovala v mimoriadne dobrom stave. 24.apríla 1961 po takmer 4 rokoch zložitých prípravných prác sa Vasa vynorila z hlbín mora. Postavené bolo pre ňu múzeum, kde ju obdivovatelia môžu dodnes vidieť. Tím reštaurátorov odviedol kus práce. Chýbajúce časti lode vyrobili naschvál z bledšieho dreva, aby sa dalo rozoznať, čo je pôvodné a čo dotvorené.

Skansen

Stockholm sa môže pochváliť aj prvým múzeom v prírode na svete – Skansenom. Bol založený v 1891 na kopcovitom ostrove Djurgården. Na 30 hektároch je približne 150 pôvodných historických stavieb – od vidieckych domov, cez školu, mlyn, banku, poštu, lekáreň, obchody, stolárstvo, až po malú skláreň. Nechýba zoo, pár reštaurácií a dokonca aj mini železnica, ktorá vás vyvezie na najvyšší bod areálu. V mnohých domoch sú historicky oblečení sprievodcovia, ktorí predvádzajú staré remeslá. V sklárni napríklad bolo horúco a plno. Všetci chceli vidieť, ako sa vyrábajú vianočné gule, cencúle, piky a niečo si aj kúpiť.

V decembri tu stretnete aj koledníkov. V dobových kostýmoch sa prechádzajú skanzenom a spievajú koledy. Tradíciou je vianočný trh. V stánkoch rozvoniavajú pečené klobásky, mandľový glögg a sladkosti. V ďalších nájdete všelijaké ozdoby. Aj kožušinový adventný veniec. Na nízkom, drevenom pódiu v strede trhoviska tancujú okolo stromčeka deti aj dospelí. Dupocú do rytmu rezkých kolied, vyskakujú alebo si čupnú na povel moderátora.

Po štyroch hodinách túlania sa históriou Švédska sme zďaleka nevideli všetko, čo toto skvelé múzeum v prírode ponúka.

Systembolaget

Ten vianočný punč bol až príkro sladký. Po jednom poháriku sa mi ústa lepili a útroby skrúcali 🙂 Márne sme hľadali niečo typu varené víno alebo grog.
Predaj alkoholu (nápoje s viac ako 3,5% obsahu alkoholu) má vo Švédsku pod kontrolou štát prostredníctvom siete obchodov Systembolaget. Inde alkohol nekúpite. Obchody majú krátku otváraciu dobu. A žiadne šesť-balenie plechoviek, každý kus sa predáva samostatne, ani akcie typu tri za cenu dvoch. Tiež nie v každej reštaurácii sa alkohol podáva. Iba v tých, ktoré majú licenciu.

Stockholm, to je veľa vody, veľa zelene, krásne, historické jadro aj romantické promenády. Je ľahké zamilovať si ho. Miestni určite vidia aj jeho záludnosti a chyby, ale tie si bežný turista asi nevšimne.

Dovidenia, Stockholm! Bol si krásne vysvietený a fotogenický.


Všetky obrázky si môžete pozrieť v mojej foto galérii: Advent in Stockholm

Ďalšie cestovateľské články nájdete v Túlavých topánkach