– rozprávka o farebných domoch a bielej čipke.
Keď som vystúpila z vaporetta v podvečernom slnku na benátskom ostrove Burano, mala som pocit, že som sa ocitla v rozprávke. Teplé svetlo dalo vyniknúť žiarivým farbám vôkol mňa. Žltá, modrá, červená, ružová, zelená … hranaté domy s bielo orámovanými oknami a zelenými okenicami, všetky vymaľované ako na obraze bláznivého umelca. K tomu, ako životodarné tepny, úzke vodné kanály, po obvode posiate zakotvenými člnmi. Vôňa čerstvo upečenej pizza Margharita, smažených rýb, spevavá taliančina a šum mora. Skrátka rozprávka s názvom Vita felice.
Tak na mňa zapôsobil malý ostrov Burano.
Teraz trochu geografie: Burano je zoskupenie 4 malých ostrovov prepojených mostami. Leží asi 7km od Benátok. Plavba vaporettom (linka č.12) z Námestia San Marco sem trvá asi 30 minút. Na 21ha spevnenej močaristej zemi trvalo žije približne 2400 obyvateľov.
Burano nemá výraznú architektonickú pamiatku, ak teda nepočítame mierne naklonenú zvonicu kostola San Martino. Očarí vás svojou mimoriadnou farebnosťou, talianskym šarmom aj pokojnou atmosférou.
Farby má pod palcom miestna radnica. Tá dohliada, aby žiaden z domov nevybočil z prísne stráženej koncepcie. Pestré, žiarivé domy boli vraj pomôckou pre miestnych rybárov, ktorí ich, keď sa unavení večer vracali z rybolovu, používali ako navigáciu pre svoje kotvište.
Burano umelecké
Nezriedka sme v uličkách míňali maliara samotára, alebo húf mladých umelcov, ktorí sa pokúšali zachytiť pitoreskné rady domov zrkadliacich sa v pokojnej vode, v popredí s loďkami uviazanými o staré, drevené kôly s ladnými oblúkmi mostov v pozadí.
Burano je domovom umelcov. Z tých súčasných tu býva napríklad maliar Leonardo D’Este, dizajnér a architekt Philippe Starck, sochár Remigio Barbaro. Z tých minulých – skladateľ Baldassare Galuppi, po ktorom je pomenované hlavné námestie.
Dom sochára Remigia Barbara leží na pobreží, mimo rušnejších častí ostrova.
Burano v čipkách
Bolo – nebolo, kedysi dávno rybár z Burana vylovil z mora zvodnú sirénu. Krásna siréna sa ho pokúšala zviesť, lákala ho svojim spevom. No keďže bol zasnúbený, milostným návrhom odolal a sirénu pustil. Kráľovná sirén bola očarená jeho vernosťou. Rozhodla sa, že rybára odmení. Svojim chvostom vytvorila okolo lode penu, ktorá sa premenila na nádherný, jemný svadobný závoj. V deň rybárovej svadby všetky mladé dámy závideli mladej snúbenici nevídanú čipku. Aj oni zatúžili po krajke jemnej ako morská pena. Začali ju tkať, stále tenšou a tenšou niťou dúfajúc, že budú na svojej svadbe tak isto, ako rybárova nevesta, zahalené do hebkej čipky. Tak sa vraj naučili buranské ženy umeniu čipkárstva.
Iná legenda zase hovorí, že čipkárstvo sa na ostrove rozšírilo po tom, ako Leonardo da Vinci kúpil krásnu krajku v ďalekom cyperskom mestečku Pano Lefkara pre hlavný oltár milánskej katedrály. V 16.storočí bolo čipkárstvo hlavnou komoditou malého ostrova. Pre vysoký dopyt medzi vysokou francúzskou šľachtou zamestnal pár benátskych krajkárov kráľ Ľudovít XIV. priamo na svojom dvore.
Kto chce o čipkách vedieť viac, všetko sa dozvie v Museo del Merletto. A kto by sa chcel naučiť krajky vyrábať, nájde tu čipkársku školu s melodickým názvom La scuola dei Merletti di Burano.
Burano treba zažiť.
Ak si chcete oddýchnuť od preplnených Benátok, ostrov Burano je ideálne miesto. Potúlať sa farebnými uličkami, dať si v trattorii špeciálne risotto de gò, čo je krémová ryža varená v silnom rybacom vývare s kúskami ryby gò (Gobius niger, po našom hlaváč čierny), alebo len cappuccino s miestnymi maslovými keksíkami bussolà. Zvuky, vône a vôbec, atmosféra tohoto miesta sa vám isto usadia v šuplíku príjemných spomienok.
A nezabudnite sa zastaviť aj na ostrove Murano a prezrieť si talianske sklárske umenie a chvíľu rozjímať v starom kláštore na ostrove Torcello. Ale o tom nabudúce.
Všetky obrázky z Burana nájdete v mojej fotogalérii: Isola di Burano
Pre ďalšie cestovateľské články si kliknite na Túlavé topánky
Moc hezké povídání. Chtěl bych poznat hlavně svůdnou Sirénu 😊 Krásně napsané!!!