sny kaluží

o gumových čižmách
malej slečny
o kružniciach dažďa
čo je nekonečný
a staccatom na hladinu
brnká mokré noty

o lodičke z papiera
v čase
keď umiera
o páre bosých nôh

zakliate v oblakoch
sú sny kaluží…

rain

erráta

keď dážď kropí
hladinu jazera
keď do okien pozerá
a kreslí uprášené slzy

keď kvapky smutných viet
tvoria nekonečné kruhy
a nie je nikto druhý
kráčaj

odnikiaľ nikam
mokrou trávou
a možno
s nohami od blata
trochu ostýchavo

príde Erráta

pochabý hvezdár

Povedal raz jeden hvezdár:
Tvoj ľúbostný život sa mi nezdá
Je celý neutešený.
Pozrel som sa hlboko
Do očí Mliečnej dráhy
A nevidím žiadneho
S nálepkou “pravý”.

Tak kúpim rebrík,
Čo siaha do neba
Posuniem hviezdy
Doľava, doprava –
Kam treba.
Podľa slov hvezdára.

ako vtáča

Len zmáčať si nohy
Ticho stáť
Keď zostarnuté leto
V jesenných kalužiach
Tyká si s vetrom.
 
A kdesi v tých mlákach
Kde je má dať a dal
Kde merajú sa činy
Spravodlivou mierou
Kde chýba slovo ‘vinný‘
 
Smrť načmára verdikt.
Znamená koniec
Studeným rajom kráčať?
Tam, kde začína jar
A rodí sa život krehký ako vtáča…

leaves and pavement

bezradná nebáseň

Ako písať verš, ktorý sa nerýmuje?
Veľmi mi to neštimuje
Skladať báseň
Nevyberať slová,
Ale pointa aby bola.

Oops, zas tie rýmy!
To nevravím o tom,
Aké zložité je nevedomému
Napísať poému,
Básniť o sofii
V myšlienkovej dystrofii.

unripe raspberries near wooden fence

bublinky

Bublinky v pohári
Morzeovkou píšu,
Že cudnou sa mi byť nedarí,
Keď stúpam na hladinu
A opúšťam ríšu
Zdravého rozumu.
 
Myseľ sa potáca do neba,
Slová sa kníšu
A pikantná chúťka na teba
V tej chvíli
Jediná moja potreba
Viac nehľadá skrýšu.