Keď svetlo a tma
Prvého Slova
do smädných úst
sa schová
a pohár naplní
Jordán,
On ho pije
so mnou.
A viny pošle znova
golgotskému krížu.
Ergo Sum, Qui Sum.
ergo sum, qui sum
Kategória: básne
Poézia v durovej stupnici …
Som poét-amatér :-) a tieto krátke básničky si píšem len tak, lebo mi prídu na um. Preto prosím, buďte zhovievaví.
Ku každej básni som vytvorila aj ilustráciu, v podobe foto-koláže, alebo len prostej fotografie.
sny kaluží
o gumových čižmách
malej slečny
o kružniciach dažďa
čo je nekonečný
a staccatom na hladinu
brnká mokré noty
o lodičke z papiera
v čase
keď umiera
o páre bosých nôh
zakliate v oblakoch
sú sny kaluží…
stretla som báseň
Ukrytá v tráve
Na kraji chodníka.
V rannej hmle
Odvšadiaľ a odnikiaľ.
V štrbavej krivke hôr,
Keď sa vetra dotýka.
Báseň.
Čítal ju On.
So štipkou večnosti
V hlase.
erráta
keď dážď kropí
hladinu jazera
keď do okien pozerá
a kreslí uprášené slzy
keď kvapky smutných viet
tvoria nekonečné kruhy
a nie je nikto druhý
kráčaj
odnikiaľ nikam
mokrou trávou
a možno
s nohami od blata
trochu ostýchavo
príde Erráta
vánok
Príď vánok,
Privej slová.
Tie o láske,
Vdýchnuť chcem znova.
A potom
Ukryté v dychu,
Pošepnú bohu
Modlitbu tichú.
pochabý hvezdár
Povedal raz jeden hvezdár:
Tvoj ľúbostný život sa mi nezdá
Je celý neutešený.
Pozrel som sa hlboko
Do očí Mliečnej dráhy
A nevidím žiadneho
S nálepkou “pravý”.
Tak kúpim rebrík,
Čo siaha do neba
Posuniem hviezdy
Doľava, doprava –
Kam treba.
Podľa slov hvezdára.
ako vtáča
Len zmáčať si nohy
Ticho stáť
Keď zostarnuté leto
V jesenných kalužiach
Tyká si s vetrom.
A kdesi v tých mlákach
Kde je má dať a dal
Kde merajú sa činy
Spravodlivou mierou
Kde chýba slovo ‘vinný‘
Smrť načmára verdikt.
Znamená koniec
Studeným rajom kráčať?
Tam, kde začína jar
A rodí sa život krehký ako vtáča…
hej ty čas!
Hej ty čas!
Nemôžeš hodiť spiatočku?
Alebo obrátku celkom maličkú
A vrátiť sa späť
Aspoň o pár vrások?
Nech vymením staré kosti
Za kopu nových skúseností
A hrsť sviežich lások.
bezradná nebáseň
Ako písať verš, ktorý sa nerýmuje?
Veľmi mi to neštimuje
Skladať báseň
Nevyberať slová,
Ale pointa aby bola.
Oops, zas tie rýmy!
To nevravím o tom,
Aké zložité je nevedomému
Napísať poému,
Básniť o sofii
V myšlienkovej dystrofii.
bublinky
Bublinky v pohári
Morzeovkou píšu,
Že cudnou sa mi byť nedarí,
Keď stúpam na hladinu
A opúšťam ríšu
Zdravého rozumu.
Myseľ sa potáca do neba,
Slová sa kníšu
A pikantná chúťka na teba
V tej chvíli
Jediná moja potreba
Viac nehľadá skrýšu.