ave maris

Som
Verš zbavený slov
Bezfarebný obrázok.
Som
Tisíc nezmyselných otázok.
Sestra
Padlých anjelov.
Čakám, zahalená
Do Ave Maris Stela
Na rýmy z jeho pera,
Na tisíc odpovedí.
Snáď prídu.

Voľakedy…

svitá

Svitá.
Ranné slnko
Na viečka čmára deň.
No slepé oči hľadajú tieň
A telu sa nechce pod kopytá
Zobudeného bytia.

Svitá.
Chcem naspäť svoj sen
Svoj román bez písmen
O tebe v mojich žilách.

Svitá.
Je tu zas tá cválajúca
Realita. 

sychravá

Sychravá myšlienka
Na včera
Steká po líci
A stráca sa v hmlistých slovách.
 
Noc, pritenká
Aby zakryla smútok
Na čierno kresliaci
Rozdielnosť pováh.
 
Podstata vzťahu uniká.
Hlboký výdych
Na konci
A voľnosť, čo prišla znova.

o naplnenom osude

Kráčam poľom…
… a vidím
Vojsko bez generála
Ktoré obťažkané víťazstvom
Roní čierne slzy
Akoby to bola jediná jeho úloha.

 
… vidím
Vojaka na jedno použitie
Ktorý
S hlavou sklonenou k zemi
Pokorne čaká na ostrie noža
Za zásluhy.
A cez čiaru dní a nocí
Premýšľa

O spravodlivosti tohto sveta,
O naplnenom osude
O bitkách bez nepriateľa.
 
… vidím

Krehkú markytánku.
Život sa z nej vyparil
Do oblaku spomienok.
A nepomáha ani dážď.
 
Kráčam poľom
Dozretých slnečníc…

o naplnenom osude v poli suchých slnečníc

plyšové klišé

akili

Plyšová kabelka
Nesená vkusne,

S malíčkom hore.
Plyšový úsmev,
Plyšové slová –
Tie isté dookola…
 
Deň spustne.
Vyzlečiem klišé,
Odložím frázy
Plyšových príšer.
Ktosi tu zostal?
Možno má snahu
Vidieť
Zo všetkých postáv
Tú nesmelú.
Nahú.