Už rúbu v mojom lese…
A ten, čo drevený kríž nesie
A díva sa na nás zhora
Zdá sa mi,
Že moje meno volá?
už rúbu
Poézia v durovej stupnici …
Som poét-amatér :-) a tieto krátke básničky si píšem len tak, lebo mi prídu na um. Preto prosím, buďte zhovievaví.
Ku každej básni som vytvorila aj ilustráciu, v podobe foto-koláže, alebo len prostej fotografie.
ave maris
Som
Verš zbavený slov
Bezfarebný obrázok.
Som
Tisíc nezmyselných otázok.
Sestra
Padlých anjelov.
Čakám, zahalená
Do Ave Maris Stela
Na rýmy z jeho pera,
Na tisíc odpovedí.
Snáď prídu.
Voľakedy…
svitá
Svitá.
Ranné slnko
Na viečka čmára deň.
No slepé oči hľadajú tieň
A telu sa nechce pod kopytá
Zobudeného bytia.
Svitá.
Chcem naspäť svoj sen
Svoj román bez písmen
O tebe v mojich žilách.
Svitá.
Je tu zas tá cválajúca
Realita.
sychravá
Sychravá myšlienka
Na včera
Steká po líci
A stráca sa v hmlistých slovách.
Noc, pritenká
Aby zakryla smútok
Na čierno kresliaci
Rozdielnosť pováh.
Podstata vzťahu uniká.
Hlboký výdych
Na konci
A voľnosť, čo prišla znova.
okná
Existujú okná do vesmíru
a do duší?
Netuším…
A možno áno.
Veď mi naň jedno ráno
Zaklopal
Anjel
o naplnenom osude
Kráčam poľom…
… a vidím
Vojsko bez generála
Ktoré obťažkané víťazstvom
Roní čierne slzy
Akoby to bola jediná jeho úloha.
… vidím
Vojaka na jedno použitie
Ktorý
S hlavou sklonenou k zemi
Pokorne čaká na ostrie noža
Za zásluhy.
A cez čiaru dní a nocí
Premýšľa
O spravodlivosti tohto sveta,
O naplnenom osude
O bitkách bez nepriateľa.
… vidím
Krehkú markytánku.
Život sa z nej vyparil
Do oblaku spomienok.
A nepomáha ani dážď.
Kráčam poľom
Dozretých slnečníc…
výstrel
Tisíc smútkov
Tisíc sklamaní
Jediný výstrel
Navždy zachráni
Uniknúť z ticha,
ktoré bolí
Preč z tesnej neslobody
Do ticha, čo hojí
plyšové klišé
Plyšová kabelka
Nesená vkusne,
S malíčkom hore.
Plyšový úsmev,
Plyšové slová –
Tie isté dookola…
Deň spustne.
Vyzlečiem klišé,
Odložím frázy
Plyšových príšer.
Ktosi tu zostal?
Možno má snahu
Vidieť
Zo všetkých postáv
Tú nesmelú.
Nahú.
vlasy
Vietor poslal moje vlasy
Zamávať mrakom.
Aj keď s tým nesúhlasím.
Alebo … dokázať vtákom,
Že vedia lietať?
Asi.
útulok citov
Odložila som sa
Do útulku citov.
Zatvorila do opustenej voliéry
Lebo
Nemám dosť leukocytov
Ochrannej bariéry
Proti tebe.
Pokrivené mreže chtíča
Plevy zranení
Miska bezútešných sľubov
Kričia
Z tisíc a jedno väzení.
Zostanem v klietke
S pokrčenou tvárou
Kým sa nezmením.
Viac nebudeš
Mojou živočíšnou terapiou,
Vypáleným znamením.
