Ak sa v tento zbláznený rok rozhodnete, že na dovolenku nepoletíte, vyberte sa autom do krásnych bavorských Álp, do národného parku Berchtesgaden. Neoľutujete.
Z Bratislavy je to približne 450 km. Prefrčíte cez malebné údolie Wachau posiate vinicami, zájdete si prevetrať hlavu a dať pravý wiener schnitzel do fotogenického mestečka Steyr (v Oranžérii zámockého parku robia fakt fajnový), v Salzburgu si kúpite za vrecúško mozartových gulí no a po pol hodinke ste v cieli.
Park sa nachádza južne od rovnomenného mestečka Berchtesgaden, na hranici s Rakúskom. Má 210 km2, najvyšší vrch, ľadovec Watzmann meria 2713 metrov. Milé je, že súčasťou tohoto masívu je aj Watzmannfrau a majú spolu 5 malých Watzmannkindern.
Má tri jazerá. Najväščie Königssee je najčistejším jazerom v Nemecku. Má dĺžku 8 km, šírku približne kilometer a hlboké je 190m. Hneď za ním je malé Obersee a pri meste Ramsau je Hintersee.
Na lodi po Königssee
Plavba loďou po tichej, smaragdovo zelenej vode je takmer povinná. Na úrovni vrchu Watzmann, vyrastajúceho z jazera, loď na malú chvíľu zastaví a lodivod zatrúbi clivé tóny krátkej melódie. A ozvena mu sedem krát clivo odpovedá. Po pár minútach sa vystupuje na malom polostrove. Dominantou je pútnický kostol Sv. Bartolomeja. Pri ňom veľká záhradná reštaurácia. Tam spláchnite domácim pivným litráčikom zdesenie z dlhého, niekoľko sto metrového radu turistov, čakajúcich na loď späť. Nie, nie, po súší sa okolo jazera nedá prejsť. Cesty sú veľmi strmé a skalnaté.
Na jazere sa dva krát do roka koná zvláštna udalosť – Almabtrieb. Pri nej miestni farmári prevážajú na špeciálnych pltiach, nazývaných Landauer svoj dobytok na horské pastviny za jazerom. Cesta okolo neexistuje a cez hory je mimoriadne náročná. Prvý krát na jar, na bujné lúky Saletu, a po 100 dňoch naspäť. Je to slávnostná udalosť. Farmári sú vyobliekaní v typických nemeckých lederhosen a kravky ovenčené kvetmi vyzerajú ako alegorické vozy.
Kehlsteinhaus
Ďalším lákadlom v národnom parku Berchtesgaden je kamenná, strohá stavba prezývaná tiež Orlie hniezdo, postavená na samom vrchole strmého skalnatého vrchu Kehlstein vo výške 1834 m.
Postaviť ho dal nacistický pohlavár Martin Bormann v roku 1937, údajne ako dar k päťdesiatym narodeninám Adolfa Hitlera. Niektoré zdroje však tento dôvod popierajú. Faktom ale je, že sa tu v čase svojich narodenín Hitler nachádzal. Stavbu v ťažkom teréne postavili nemeckí vojaci za neuveriteľných 13 mesiacov. Okrem kamennej chaty museli postaviť 4 metre širokú 6,5 km dlhú cestu s prevýšením viac ako 800 m a vytesať päť tunelov. Ten posledný vedie hlboko do skaly, pod budovu chaty, k honosnému, mosadznému výťahu s liftboyom, ktorý vás vyvezie 124 m vysoko, priamo do budovy.
Samotná budova nie je žiadny architektonický zázrak. Dnes ponúka reštauráciu, malý bufet a sociálne zázemie. V reštaurácii je pôvodný, červeným mramorom obložený krb, ktorý Hitlerovi daroval Mussolini. Je poškodený, pretože vojaci si z neho odsekávali kúsky kameňa na pamiatku. Na vstupnej chodbe je pár dokumentov a fotografií o vzniku, ale prevádzkovatelia si dávajú pozor, aby sa tam meno Adolfa Hitlera príliš často neobjavovalo. Kehlsteinhaus je jednou z veľmi mála autentických budov tretej ríše a obava, že by sa stalo akýmsi “pútnickým” miestom novodobých náckov je tu stále.
Sám vodca navštívil chatu asi 12 krát. Nebolo to pre neho príjemné miesto, pretože mal strach z výšok. Obával sa, že takto vysoko postavená osamotená chata bude ľahkým terčom bombardérov. Kehlsteinhaus bol naozaj cieľom bombového útoku 25. 4. 1945. No spojeneckej letke sa Orlie hniezdo nepodarilo zasiahnuť. To, že do konštrukcie motora výťahu dva krát počas stavby uderil blesk, sa Bormannovi podarilo pred Hitlerom utajiť.
Do Orlieho hniezda sa dostanete buď pešo, alebo špeci autobusmi. Chodia v presných časoch a na jednom mieste sa míňajú. Na hornom parkovisku si hneď zarezervujte jazdu späť, inak pôjdete po svojich. Na prehliadku podľa mňa stačia 2-3 hodiny.
Mestečko Berchtesgaden
Ak vám zvýši čas, prejdite sa po tomto malom, útulnom meste. Poseďte v záhradnej pivárni pri haxni a pivku a poobdivujte bohato pomaľované meštianske domy v centre.
Obidve moje návštevy boli jednodňové, jedna v máji a druhá v septembri. Zašli sme sem, keď sme sa túlali po rakúskom Hallstatte a okolí. Ale Berchtesgaden National Park si zaslúži dlhšie zdržanie. Treba tu trochu potrápiť telo na horských túrach. Na výber je hojnosť trás – od ľahkých prechádzok po ťažké, 20 hodinové pre fajnšmekrov. Odpútať oči od obrazoviek a naplniť ich nekonečnou sviežou zelenou. A pohladiť dušu šumom lístia a cinkotom zvoncov.
Pre všetky obrázky z Národného parku Berchtesgaden si kliknite do mojej foto-spektívy
Ďalšie cestovateľské články sú na: Túlavé topánky
