(alebo Keď kniha volá.)
Hneď dva krát som mala tú česť zúčastniť sa na prezentácii novej zbierky poézie môjho najobľúbenejšieho slovenského básnika Erika Ondrejičku. Tá prvá bola v Letnej čitárni U červeného raka v Blave a tá druhá v Kníhkupectve Pod vŕškom v Nitre. Pozrite si pár obrázkov z týchto akcií. Inak, večná škoda, že nemám aj zvukový záznam…
Knižka Volanie je skvelá od začiatku do konca. Nežná a hebká. Počnúc prvým dotykom (doslovne) až po posledné písmenko. Zdá sa mi, že básne vyzliekajú Erika až do naha. Nútia ma premýšľať nad životom. Pretože sú plné otázok aj príbehov s hlbokou pointou. Znie to ako klišé, ale neviem to povedať inak. Brilantné ilustrácie Karola Felixa podtrhujú výnimočnosť zbierky.
Škoda že už nepíšu básne vtáčím perom Možno by v nich bolo viac vetra ktorý ako súmrak letí za obzor a potom sa iba tak vráti späť ako čosi z diaľok z výšok a z hĺbok vecí na ktoré niet slov ...
Nie som ani literárny vedec, ani kritik, ba ani filozof. Som len obyčajný čitateľ. Preto nechcem Erikove básne rozoberať, alebo sa k nim učene vyjadrovať. Chcem iba povedať, že sú podľa mňa krásne. Niektoré si musím prečítať veľa krát, aby som vytušila tie skryté obrazy za slovíčkami. Pri niektorých mi slzy vbehnú do očí. Pretože sa na nič nehrajú. A keď ich recituje sám autor, tuším ešte viac naberú na sile.
Letná čitáreň U červeného raka
V Letnej čitárni U červeného raka sa krstilo dotykom. Volania sa dotklo veľa zaujímavých hostí, ktorí veru mali čo povedať. Grafik a ilustrátor knižky Karol Felix, vydavateľ Peter Chalupa, básnik Ján Buzzasy, filozof Peter Michalovič, Miloš Železňák ako hudobný doprovod a ďalší. Aj medzi divákmi bolo viacero zvučných mien – textár Ľuboš Zeman, či hudobný skladateľ Pavol Malovec.
Kníhkupectvo Pod vŕškom Nitra
V príjemnom libresse Pod vŕškom v Nitre sa hovorilo hneď o dvoch nových knihách vydavateľstva Petrus. O básnickej zbierke “Volanie” a tiež o pozoruhodnej Chalupovej “Knihe o priateľstve aneb přátelství”. Trojicu Chalupa – Felix – Ondrejička doplnil moderátor večera, humorista Rasťo Piško. Ten hneď na úvod prišiel s myšlienkou, že treba vyhlásiť novú kategóriu performerov – Najlepší kazateľ. Pobavila ma Piškova reflexia na televízne ceny OTO a ešte viac vtipné nominácie z plejády našich “tiežumelcov” a “tiežpolitikov”. V Nitre bolo plno, asi viac veselo, než vážne. A hlavne zaujímavo. Ako to už na takýchto výborných akciách býva.
V dnešnej čudnej dobe sú stretnutia, kde sa hovorí o krásnych veciach, o milých aj smiešnych zážitkoch, o priateľstve a životných skúsenostiach, veľkou vzácnosťou. Vychutnala som si ich najviac, ako to šlo. Aj s fotoaparátom v ruke.
Ak chcete vidieť viac fotografií z týchto podujatí, nazrite do mojej webovej galérie.