Islandsko-slovenský obrazový slovník

Island je snom nejedného fotografa, či cestovateľa. Niet divu, tento nádherný ostrov je adept na trvalú zamilovanosť.
Článkov typu kde, kedy, ako a čo … s hutnými informáciami nájdete nepreberné množstvo. Tak som sa rozhodla, že okrem fotografií, ktoré som na mojej 10 dňovej ceste zhotovila, napíšem o islandskom jazyku. Mne znel ako nemčina šmrncnutá maďarčinou 🙂

Pre našinca je islandčina veľmi ťažko zrozumiteľný jazyk. Len málo slov sa podobá na nemčinu, aj keď patrí medzi severogermánske jazyky.
Dočítala som sa, že jej jedinečným rysom je takmer kompletne zachovaná gramatika z čias raného stredoveku. Preto sa niekedy nazýva jazykom Vikingov. Islanďania si môžu pokojne čítať svoje staré ságy z 12. storočia v pôvodnom znení.

Ťažká výslovnosť, veľa písmen, ktoré sa v našom jazyku nevyskytujú, zložité skloňovanie, rôzne rody podstatných mien … naučiť sa islandsky je nie je jednoduché. A keby sa to podarilo, dohovoriť sa týmto jazykom je prakticky možné iba na ostrove, ktorý má okolo 360 tisíc obyvateľov. Svo þakka þér kærlega fyrir. (Tak ďakujem veľmi pekne).

Skladačky

Ako v iných germánskych jazykoch, aj v islandčine sa veľa slov jednoducho poskladá. Islanďania sa predbiehajú v zostavení čo najdlhšieho slova. Tým je údajne: vaðlaheiðarvegavinnuverkfærageymsluskúraútidyralyklakippuhringur, čo znamená “krúžok so zväzkom kľúčov od vonkajších dverí búdy k úschove náradia pre cestárske práce na Vaðlaheiði”. Aké jednoduché!

Miestne názvy sa od doby osídľovania ostrova väčšinou nezmenili. Až na vzácne výnimky sú pomenované podľa ich vlastností, tvaru, farby, alebo mena prvých osídlencov.

Foss – vodopád

Island je, okrem “ohňa a ľadu”, aj krajinou vodopádov. Je ich tu okolo 10.000, tak na nejaký ten “foss” narazíte pri potulkách aj niekoľko krát za deň.
Medzi najmohutnejšie patrí Gullfoss (gull = zlatý), každú sekundu v ňom priemerne pretečie okolo 100 tisíc litrov vody. Skógafoss (skóga = les) je vysoký 60 metrov. Les pri ňom nie je, na Islande je lesov naozaj poskromne, ale na skalách obrastených trávou sa pasú ovečky.

Jökull – ľadovec

Vatnajökull (vatn = voda) je najväčší ľadovec Islandu a druhý najväčší v Európe. Meria zhruba 100 x 150km. Pod ľadom sa ukrývajú vulkány. Posledná explózia pod Vatnou bola v roku 1934. Vo výške 1750 metrov prerazila 200 m silný ľadový pancier a vytvorila kráter 4 × 6 km.
Z ľadovca sa postupne odtŕhajú kusy ľadu, ktoré pomaly plávajú cez ľadovcovú lagúnu Jökullsarlón (sarlón = rezervoár) pár sto metrov do Severného atlantického oceánu. Na čierne pobrežie vyplavujú vlny zbytky ľadovcov. Pri západe slnka vyzerajú ako diamanty … a to je veru pohladenie pre oko fotografovo.

Vík – zátoka

Hlavné mesto Islandu Reykjavík = Dymová zátoka, je najsevernejšie položené hlavné mesto. Myslím, že je pomenované podľa pary z horúcich prameňov okolo mesta. Má okolo 136 tisíc obyvateľov. Ostatné mestá sú malé, napríklad Vík í Mýrdal (zátoka v bažinatom údolí) na úpätí sopky Katla má len okolo 300 obyvateľov, Húsavík na severe okolo dvetisíc.

Aj pláže Reykjanesta a Reynisfjara nesú v sebe čosi dymové, hmlové…

Norðurljós / aurora – polárna žiara

Počas tých 10tich dní sme mali tri krát šťastie aj na toto parádne nebeské predstavenie. Polárna žiara je závislá od slnečnej aktivity a sily slnečného vetra. Jeho elektricky nabité častice dopadajú na vrchnú vrstvu atmosféry a zažiaria. Aby sme ju dobre videli, musí byť bezoblačná noc. Aurora borealis je na severnej pologuli, na južnej je aurora australis.

Gljúfur – kaňon

Fjaðrárgljúfur je kaňon, alebo roklina, vytvorená odtokom z ľadovcového jazera, ktorý unášal mäkkú pôdu a sypký kameň a zanechal po sebe len odolnejšie horniny.

Je okolo 100 metrov hlboký a 2 km dlhý. Priechod dnom kaňonu nie je dovolený, cestička vedie ponad.

Island má niekoľko takýchto pekných kaňonov. Tento preslávil Justin Bieber, natáčal tu videoklip k pesničke I’ll Show You. Práve po jeho natáčaní sem začalo prúdiť toľko ľudí, že ho museli uzavrieť.

Kirk – kostol

Kirkjufell, teda Kostolný vrch, je azda najfotografovanejšia hora Islandu. Milovníci Hry o tróny ju isto poznajú. Vodopád sa volá … áno, správne – Kirkjufellsfoss.

Mimochodom, tá dúha, ktorá sa zjavila skoro ráno pri hore, tam svietila neuveriteľne dlho, asi 5 hodín.

Vest – západ

Veľmi fotogenická je hora Vestrahorn, čiže Západná hora. A jej náprotivok – Eystrahorn, čiže Východná hora. My sme tam boli fotografovať na svitaní, východ slnka bol krásny. Viem si ale predstaviť túto horu aj s polárnou žiarou. Hm, jeden s dôvodov, prečo si cestu po Islande zopakovať.

Fjall – vrch, hora

Ďalší dôvod, ktorý mi hneď napadol, sú sopky. Pár dní pred naším príchodom prestala chrliť lávu sopka Fagradalsfjall neďaleko hlavného mesta. Škoda, istotne to bol nevšedný pohľad. A možno si pamätáte na výbuch sopky Eyjafjallajökull (Ľadovec ostrovných hôr) v roku 2010. Ten by som zažiť nechcela, pre ovzdušie plné popola prestali niekoľko dní lietať lietadlá.

Lóndrangar

Ešte pár zaujímavostí

Množstvo bežných slov je veľmi zaujímavých už len svojim pôvodným významom a utvorením. Napríklad tradičné islandské slovo pre „rodinu“ –fjölskylda – znamená doslova „spoločná povinnosť“, „záväzok skupiny ľudí“.

Bez priezviska

Islanďania až na pár výnimiek nemajú priezviská. K svojmu krstnému menu pridávajú patronymum odvodené z krstného mena otca. Ak je to muž, za krstné meno otca pripojí koncovku -son, ak je to žena, za krstné meno otca pripojí – dóttir.
Olaf Gunarsson je vlastne Olaf, Gunarov syn. Ak bude mať Olaf syna Andriho, bude sa volať Andri Olafsson, ak bude mať dcéru Hinriku, tá bude Hinrika Olafsdóttir.
Po sobáši to na Islande nie je ako u nás. Žena, ktorá si vezme Jónssona, sa nestane „Jónovou dcérou“, ale zostane ďalej dcérou svojho vlastného otca.

Islanďania sa oslovujú krstnými menami i na oficiálnych udalostiach. Aj v novinách sa uvedie druhé meno len na začiatku textu a potom sa používa len prvé krstné meno. Tykajú si, bez ohľadu na spoločenské postavenie či situáciu a v reči si nepotrpia na zdvorilostné frázy. Zo zdvorilostných fráz sa používa hlavne poďakovanie – takk (fyrir), v srdečnejšej podobe þakka þér kærlega fyrir a ospravedlnenie afsakið. Vrcholom islandskej zdvorilosti je zrejme fráza geturðu hjálpað mér? – môžeš mi pomôcť?
Tým ale nechcem povedať, že Islanďania nie sú milí. Všetci hovoria plynule anglicky, sú na turistov príjemní a ústretoví. Za tých 10 dní som sa nestretla s negatívnou reakciou alebo neochotou miestnych.

Najvýraznejším symbolom priamočiarej komunikácie je frekventované islandské slovo ha!. Je to vlastne naše “čooo?” alebo “čože?” a používa sa okrem údivu aj prípadoch, keď nerozumieme alebo sme sa prepočuli.

Summa summarum

Island bol pre mňa mimoriadna skúsenosť. Horami, vodopádmi, premenlivým počasím, polárnou žiarou, lávovými poľami, horúcimi prameňmi, v ktorých sme sa kúpali, malými mestečkami, nekonečným množstvom oviec a koní, riedkym osídlením … je to skrátka čosi, na čo som v Európe doteraz nenarazila.

Myslím, že som sa do tej krajiny načisto zamilovala a ak zase našetrím nejaké to euro, zaletím si tam zase na pár dní.

Ak si chcete prezrieť všetky obrázky, ktoré som tam nafotila, nazrite do mojej webovej galérie.

Ďalšie cestovateľské články nájdete v Túlavých topánkach


Informácie som čerpala z Wikipédie, stránky Severské jazyky a Guidetoiceland.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.