Madeira – kopce, Poncha a Atlantik

Madeira

Škriabeme sa autom do viac, ako strmého kopca. Po pravej strane stoja nízke domy. Kamenné schodíky pri každých vchodových dverách vyrovnávajú príkry sklon a ukrajujú zo zúfalo úzkej hradskej. Na opačnej strane hlboká roklina. Dolu tmavomodrý Atlantik a ľudkovia maličkí ako mravce. Zaradenú mám jednotku. Zo spojky sa začína dymiť, malý Renault buráca a ledva sa hýbe. Spotenými rukami pevne držím volant. Robí sa mi z toho trochu mdlo. Zhora oproti sa ako naschvál vynorí miestny Fittipaldi prinajmenšom na tanku! Niet inej možnosti, len sa cúvaním vtesnať medzi dvoje schody, ktoré použijem ako zarážku a modliť sa, aby domáci neotvorili dvere alebo okenice … Aj taká je Madeira.

Madeira je autonómna oblasť Portugalska. Tvoria ju tri ostrovy – Madeira, Porto Santo a Desertas. Je vlastne najvzdialenejším regiónom Európskej únie. Samotná Madeira má asi 57 x 22 km a približne 300 tisíc obyvateľov. Prezývaná je aj “Plávajúca záhrada Atlantiku”. Právom. Sopečné podložie, príjemná klíma a vlhkosť sú pre vegetáciu tá najlepšia kombinácia.

Neobývané súostrovie objavili dvaja portugalskí lodní kapitáni João Gonçalves Zarco a Tristão Vaz Teixeira v roku 1419. Na ostrov Porto Santo ich zahnala veľká búrka. Preto ten názov – Svätý prístav. Z vďačnosti za záchranu. Husto zalesneného súostrovia sa o rok nato zmocnila Portugalská koruna a začala ho osídľovať. V roku 1433 sa na mape sa prvý krát objavuje názov Ilha da Madeira, v preklade Ostrov z dreva.

Funchal

Funchal je hlavným mestom Madeiry. V preklade znamená Fenikel, Feniklová lúka. Jedným z prvých osadníkov mesta bol aj Krištof Kolumbus, ktorý sa v tom čase živil obchodovaním s cukrom. Cukrová trstina bola hlavným obchodným artiklom. Keď obchod s cukrom upadol, nahradilo ho madeirské víno.

Zona Velha

je najstaršia časť Funchalu. Je to pouličná galéria pôvodnej architektúry, umenia, chutí a vôní. Malé obchodíky sa tu striedajú s kaviarňami a reštauráciami s vonkajším posedením. V jednej z nich si určite dajte Espada con banana. To je v cestíčku smažená ryba podobná úhoru s grilovaným banánom a je znamenitá. Ceny sú tu veľmi priaznivé, kompletné menu vrátane predjedla a zákusku vyjde na 12 – 18€.

Arte Portas Abertas

Zona Velha bola ešte pred desiatimi rokmi schátraná, pustá časť hlavného mesta. A ž kým nedostal madeirčan José Maria Montero nápad – nechať výtvarníkov maľovať na dvere opustených obchodov a domov. Založil projekt Arte Portas Abertas a požiadal miestnych umelcov, aby sa ho zúčastnili. Zadanie bolo jednoduché: vyberte si dvere a vytvorte na nich čo chcete. Tak vzniklo dnes už okolo 200 umeleckých diel s použitím rôznych techník – maľba, hlinka, kov, sklo, kamienky, keramické dlaždice a dokonca aj klávesy z klávesnice počítača. Názov projektu znamená v preklade Umenie otvorených dverí a vystihuje hlavnú myšlienku – pritiahnuť ľudí a kultúru do tejto časti mesta. A to sa bezo zbytku podarilo. Inak, vidieť všetkých 200 dverí vydá na poriadne dlhú túlačku.

Monte toboggan

Vyvezte sa lanovkou na horu Monte a dolu pofrčíte rýchle ako víchor na saniach. Hej, v lete na saniach. S dvoma sprievodcami v bielych nohaviciach, košeli a slameným klobúkom s čiernou stuhou, ktorí vás buď brzdia, alebo tlačia. Podľa okolností. Všimnite si ich podrážky – majú ich zosilnené gumou z pneumatiky. Približne 2km sanice po hradskej trvá 10 minút a stojí pre dve osoby 30€.
Každý zo 150 Carreiros do Monte má svoje číslo. To určuje poradie, v akom bude riadiť sane.
Prútené sane z eukalyptového dreva sa objavili v 19.storočí ako alternatívny a lacný spôsob prepravy osôb aj tovaru z hory Monte do prístavu. Dnes je z toho jedna z najväčších atrakcií mesta.

Mercado dos Lavradores

Na úžasnom, farebnom trhovisku si kúpte pravé madeirské banány. Pestujú ich tu na tony. Akurát vyvážané sú len do Portugalska, lebo vraj únia zhodnotila, že ich zakrivenie je nedostatočné. Túto informáciu ale berte s rezervou 🙂 Keď zbadáte čierne, dlhé ryby prehodené cez pult, tak to sú Espady (jedli ste ich s grilovaným banánom). Majú strašidelne vypúlené oči, vraj to zapríčiní rýchle zníženie tlaku pri výlove. Žijú totižto vo veľkých hĺbkach.

Zmrzlina v hoteli Ritz, poncha v botanickej záhrade a Mateus rosé k večeri

Doprajte si kávu a lahodnú zmrzlinu na terase impozantného hotela Ritz, ktorý tu funguje viac ako 100 rokov. Biela budova je vyzdobená tradičnými modrými obkladmi, ktoré zobrazujú históriu ostrova. Mimochodom, tej zmrzliny tu majú 32 druhov. V reštaurácii botanickej záhrady Parque Leite Monteiro sa osviežte miestnym nápojom Poncha. Je to čerstvá pomarančová šťava s madeirským rumom dosladená medom z kvetov pomarančovníka. Fajnovosť. A niet nad dobre vychladedné Mateus rosé k večeri s výhľadom na Funchal.

Plavba na Santa Marii

Ak netrpíte morskou nemocou, absolvujte trojhodinovú plavbu na replike Kolumbovej lode ku skale Cabo Girão, čo je druhý najvyšší útes v Európe (580m). Od prístavu je vzdialený 10 km. Kto mal odvahu a zdravé srdce, mohol skočiť cez palubu do ľadovej vody. Na lodi sa podáva kalíštek rumu a veľmi sladký koláčik. K tomu výhľad na útesy ostrova Madeira, sympatický plavčík, ktorý ako opička lezie hore dolu po lanových rebríkoch a kto má šťastie, zazrie aj pár delfínov.

Santana – domy ako z rozprávky

Tieto malebné domky stoja dnes už len v skanzene v meste Santana. Palheiros, tak sa im na Madeire hovorí, slúžili kedysi dávno pastierom. Boli malé, dali sa rozobrať a pastieri v nich iba prespávali, alebo sa ukrývali pred dažďom.

Porto Moniz

Mestečko Porto Moniz leží na severnom pobreží ostrova Madeira. Sú tu prírodné bazény s morskou vodou. Majú rozlohu 3800 m², s hĺbkou približne 2m. Tvorené sú vulkanickou lávou a voda oceánu do nich voľne vteká. Preto sa v nich kúpalo len zopár otužilcov. Začiatkom júna mala voda totižto len 18 stupňov. Bazény sú však otvorené po celý rok. Zaujímavá je aj prechádzka pomedzi bizarné lávové útesy neďaleko kúpaliska.

Pico do Arieiro

Na druhý najvyšší vrch Madeiry sa dá dostať autom. Má 1818 m a okrem krásnych výhľadov, častej inverzie je to štartovací bod na horské túry. Trek na Pico Ruivo (1861m), najvyšší vrch Madeiry patrí medzi fyzicky náročné. Turisti si na Madeire prídu na svoje. Sú tu desiatky kilometrov dobre udržiavaných trás po horách, popri levádach (to sú vybudované úzke kanály na vodu) a pobreží.
Na vrchole Pico do Arieiro bolo krásne. Akurát je v týchto výškach už redší vzduch, takže po hodine pobehovania s foťákom sa mi začalo hlásiť o slovo moje kvapku slabšie srdce.

Madeirské

Madeira má dlhú vinársku históriu. Víno sa tu vyrába už od 15.storočia. Hovorí sa, že vďaka vínu z Madeiry portugalskí moreplavci nedostávali obávaný skorbut. Víno okrem toho, že ho popíjali námorníci, bolo vývozným artiklom. Aby vydržalo dlhú lodnú prepravu, nadmerné teplo a neustály kolísavý pohyb, fortifikovali ho výrobcovia pridaním brandy. Keď sa jedného dňa vrátila späť nepredaná zásielka, vinári zistili, že sa plavbou výrazne zlepšila jeho chuť. Tak sa snažili pri výrobe čo najvernejšie napodobniť podmienky na lodi. A to platí vlastne dodnes.

Letisko Funchal len pre tých odvážnejších

Funchal airport
Zdroj: Funchal airport

Ešte o prílete a odlete. Dajte si pred ním za pohárik toho madeirského. Dráha je krátka, vtesnaná medzi oceánom a skalnatými útesmi, veľká časť stojí na 180 pilieroch nad vodou. Letisko Funchal patrí medzi 10 najnebezpečnejších na svete. Uff. Piloti, ktorí sem lietajú, musia mať špeciálny výcvik. Tomu nášmu sa podarilo pristáť hneď na prvý krát, ale klesali sme tak prudko, že som bola hluchá ešte na druhý deň.

Saúde, Madeira!

Čo všetko som na Madeire videla, zažila a nafotila, uvidíte tu: Madeira 2017

Ďalšie cestovateľské články sú tu: túlavé topánky

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.