Požiadajte cudzinca, aby vyslovil názov nášho druhého najväčšieho plesa – Štrbské. Na šiestich spoluhláskach za sebou si zauzlí jazyk 🤪
Nedávno som hľadala nejaké svoje zimné obrázky a natrafila som na fotky zo Štrbského plesa. Tak som k nim vygúglila pár zaujímavostí o tomto majsterštyku matičky Zeme vo Vysokých Tatrách:
Štrbské pleso je výtopiskové jazero. Pravdepodobne ako jediné v Tatrách vzniklo na dvakrát. Pri ústupe ľadovcov boli ľadovcové splazy zasypané zvetranou morénovou suťou. Vtedy sa narodilo v takzvanej depresii malé pliesko na mieste, kde sa tieto zasypané kryhy “mŕtveho” ľadu roztopili.
V roku 1642 oblasť Vysokých Tatier zasiahlo silné zemetrasenie a na dne plesa sa tým zrejme upchali priesaky. V dôsledku toho, počas niekoľkých rokov, stúpla hladina jazera asi o 6 metrov a z plieska sa stalo veľké Štrbské pleso. Pleso nemá žiaden viditeľný povrchový prítok ani odtok. Pozoruhodné je, že presakujúca voda, podľa odborníkov, končí hneď v dvoch moriach. V Baltickom a Čiernom.
Jazero leží v nadmorskej výške 1346m, meria priblžne 640m x 600m. Maximálna nameraná hĺbka je 26m. Teplota vody na hladine je v lete cca 16°C, približne 150 dní v roku je pleso zamrznuté. Ľad z jazera bol kedysi mimoriadne čistý a preto sa v zime lámal a vyvážal do budapeštianskych reštaurácií, na cisársky viedenský dvor, aj do Berlína.
V roku 1860 sme o toto malebné zákutie Vysokých Tatier takmer prišli. Štrbskí urbárnici sa totižto pokúsili pleso vypustiť, aby namiesto „bezcennej mláky” získali pasienok pre dobytok a ovce. Našťastie sa im to nepodarilo.
Štrbské pleso lákalo aj športovcov. V roku 1900 sa na zamrznutom plese konali Majstrovstvá Európy v rýchlokorčuľovaní a o 25 rokov neskôr Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji. Šampionát mal vtedy na počasie smolu. Dve silné snehové búrky zasypali klzisko, čo sa za pomoci armády podarilo odstrániť. O pár dní, s ďalšou snehovou búrkou prišiel odmäk, tak sa súťaž dohrala na zamrznutých tenisových kurtoch v Starom Smokovci. Len tak mimochodom, vyhralo naše, československé mužstvo.
Od 13.storočia do roku 1901 patrilo jazero rodu Szentiványiovcov. Tí začali koncom 19.storočia okolo jazera budovať zrubovú osadu. Potom územie odkúpil uhorský štát. Výstavba pokračovala a okolo plesa pribudli hostince, sanatórium, kúpele, hotel, aj súkromné vily. A tak sa stavalo a búralo stále dokola. Najnovšia stavba – vyhliadková veža, vyvolala mnoho negatívnych reakcií. Dúfam, že sa tam ešte tento rok dostanem, aby som si utvorila názor. Úprimne, nechýbala mi tam.
Unikátna ryba
Pleso sa od konca 19. storočia umelo zarybňovalo. Raritou tejto vody je ryba Sih maréna (Coregonus maraena), ktorú sem doviezli v roku 1929 rybári z Třeboňska. Sih bol v minulosti cenený najmä ako kulinárska pochúťka. Ide však o extrémne chúlostivú rybu, ktorej umelý odchov patril k vysoko stratovým a neudržateľným. Aby získali odolnejší druh, začali v Európe rybu krížiť. Vďaka tejto „šikovnosti“ došlo k úplnému vymiznutiu čistej formy Sih marény v prírode.
U nás sa podľa odborníkov udržal len preto, že od jednorazového zarybnenia v 1929 sa do plesa žiaden iný Síh nedostal. Už pred 4o rokmi bolo Štrbské pleso s najväčšou pravdepodobnosťou posledným miestom na zemi, kde táto ryba žila vo svojej čistej genetickej forme. No o svoju existenciu musí Sih bojovať s ploticou, ostriežom a šťukou. Je to hlbinná ryba, ktorá rybárom zmizla z dohľadu, preto nie je isté, či v dnešnej dobe vôbec v plese pláva.
Štrbské pleso je východiskovým bodom pre viacero turistických trás. Na Popradské pleso, náročná trasa na chatu pod Rysmi, na chatu pod Soliskom, nenáročná trasa k Jamským plesám a veľa ďalších.
Náučný chodník okolo Štrbského plesa má približne 5km. Je to mimoriadne príjemná prechádzka. Keď sneh vŕzga pod nohami a svieži, čistý vzduch vyháňa z utrápených pľúc stuchnuté pozostatky karantény, lieči nielen telo, ale hlavne myseľ a dušu. A to dnes veľmi potrebujeme.
Obrázky som upravila symbolicky do tónov modrej … farby nádeje.
Všetky fotografie zo Štrbského plesa sú v mojej webovej fotogalérii: High Tatras