sny kaluží

o gumových čižmách
malej slečny
o kružniciach dažďa
čo je nekonečný
a staccatom na hladinu
brnká mokré noty

o lodičke z papiera
v čase
keď umiera
o páre bosých nôh

zakliate v oblakoch
sú sny kaluží…

rain

erráta

keď dážď kropí
hladinu jazera
keď do okien pozerá
a kreslí uprášené slzy

keď kvapky smutných viet
tvoria nekonečné kruhy
a nie je nikto druhý
kráčaj

odnikiaľ nikam
mokrou trávou
a možno
s nohami od blata
trochu ostýchavo

príde Erráta