v dávnej ilúzii

Kráčam starou uličkou
V šatách z fantázií,
Vydaná napospas
Dávnej ilúzii
Vysýpam z vreciek čas.
Len nezakopnúť!
Nech nezostanem nahá
V tejto iluzórnej poézii.
Lebo obnažené zmysly
Vystrúhajú na mňa úškľabok
Sladkokyslý.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.