Florencia – fascinujúca a vianočná

David statue

Byť skoro na dosah asi najslávnejšej sochy sveta – 5 metrov vysokého Dávida, je veľký zážitok. Pri pomyslení, že sa jej pred päťsto rokmi dotýkal sám geniálny Michelangelo Buonarroti, mi po tele behali zimomriavky …

A vôbec, kto má rád obrazy, sochy a renesančnú architektúru, vo Florencii si príde na svoje. Existuje dokonca diagnóza – Stendhalov syndróm z ohromenia množstvom pamiatok. Názov má podľa tohoto francúzskeho spisovateľa. Prejavuje sa najčastejšie závratmi a búšením srdca. Ja som ho tuším tiež prekonala. Našťastie, liečba je jednoduchá. Poseďte si hodnú chvíľu v útulnej trattorii, dajte si pizzu, ristretto a pohárik či dva dobre vychladeného spumante. Funguje to zaručene.

Florencia v decembri

Do vysnívanej Florencie som sa vybrala začiatkom decembra a bolo to dobré rozhodnutie. Turistov je menej, ako zvyčajne. Do galérii, kde si musíte cez turistickú sezónu buď vystáť obrovskú frontu, alebo sa objednať cez internet dopredu, sme sa dostali bez čakania. Hlavné námestie Piazza del Duomo bolo priechodné a bonusom bola čarovná vianočná atmosféra historického stredu mesta.

V pláne som mala prehliadnuť si to najlepšie z Florencie, preto ako najvýhodnejšia voľba bola kúpa Firenzecard, kde je v cene 85€ vstup asi do 70tich múzeí a kostolov. Držiteľ tejto karty potom nečaká v radoch pri pokladni, ale rovno môže vstúpiť. Pozor, počas hlavnej sezóny je potrebné v Galerii Uffizzi a Della Academia aj s Firenze card objednať vstup na konkrétny deň a hodinu.

Galleria degli Uffizi

Ako prvé boli na rade Botticelliho Zrodenie Venuše či Primavera, Michelangelova Svätá rodina, Da Vinci, Giotto, Lippi, Rembrandt, Brueghel a desiatky ďalších v Galérii Uffizi. Je to priestor s neskutočným čarom. Presklené chodby s nádherným dreveným stropom, po kraji špaliere sôch a miestnosti s obrazmi dávnych majstrov … no človek vnímavý chodí so zatajeným dychom. Inak, toľko naháčov pokope sa len tak nevidí. 🙂 Ak si chcete Uffizzi pozrieť podrobnejšie, vyhraďte si na to aspoň pol dňa. Ja som sa na záver prehliadky už nevládala pozrieť na žiaden obraz.

Samotnú budovu v tvare úzkeho “U” dal v roku 1560 postaviť Cosimo I. de Medici. Potreboval kancelárie pre florentský magistrát a súdne úrady toskánskeho vojvodstva. Uffizi v starovekej taliančine znamenal úrad – offices. Projekt navrhol dvorný umelec Mediciovcov, Giorgio Vasari. Galéria plná umenia sa z neho stala v roku 1769. Dnes je jednou z najslávnejších na svete.

Galleria dell’Accademia

Ten najkrajší a najznámejší z florentských naháčov sa volá David. Stojí v Galleria dell´Academia. Je skutočne impozantný. Dominuje celému múzeu.

Michelangelo ho vytesal ako 26 ročný. Pôvodne mala byť socha umiestnená v jednom z výklenkov florentskej katedrály. Obrovský blok mramoru, ktorý na to použil, ležal veľa rokov na nádvorí opery. Sochať z neho začal pôvodne Agostino di Duccio, ale pre početné vady materiálu to vzdal. Michelangelo prijal túto komplikovanú zákazku a stvárnil pastiera Dávida v momente, keď prijal výzvu na súboj s obrom Goliášom. V jedne ruke kameň, v druhej prak. Ostražité oči a v tvári napätie, pokora a láska k Bohu, ktorému Goliáš tak veľmi zlorečil.

Michelangelovo stvárnenie Dávida bolo nezvyčajné. Dovtedy ho všetci umelci zachytili až po boji, ako víťazne drží odseknutú Goliášovu hlavu.

Z archívov je známe, že ju tesal viac ako dva roky (1501-1503). Za ten čas sochu nesmel nikto vidieť. Pracoval do úmoru celé dni, málo spal, takmer nejedol. Po odhalení diela sa správna rada rozhodla, že by bolo škoda takú krásu umiestniť vysoko na múr katedrály a navrhla umiestniť ju do srdca Florencie, pred Palazzo Vecchio. Do galérie bol presunutý v roku 1873.

V galérii nájdete aj miestnosť zvanú Gipsoteca Bartolini. Je plná sadrových odliatkov z 19. storočia od Lorenza Bartoliniho, jedného z veľkých sochárov a vynikajúcich profesorov akadémie.

V ďalšej je inštalovaná zbierka nedávno zreštaurovaných neskoro-gotických florentských obrazov.

Dante Alighieri a Palazzo Vecchio

Slávny Dante Alighieri, autor vrcholného diela stredoveku – Božskej komédie, vo Florencii vyrastal. Za krátku návštevu stojí jeho rodný dom, Casa di Dante, kde objavíte pôvodnú Divina Commedia ilustrovanú Sandrom Botticellim. Posmrtná Danteho maska je vystavená v Palazzo Vecchio, starej radnici, ktorej počiatky sa datujú do roku 1499. A tam sa naozaj je na čo dívať. Prenádherné sály so zdobenými stropmi ma dostali do kolien. V najväčšej, zvanej Salone dei Cinquecento zasadala Veľká mestská rada, ktorá mala 500 členov.

Duomo di Firenze

A samozrejme, najkrajšia katedrála, akú som kedy videla – Cattedrale Di Santa Maria del Fiore nazývanú aj Duomo di Firenze s Baptistériom. Robert Langdon a jeho Inferno. Pamätáte? Na ikonu panorámy Florencie, vrchol Brunelleschiho kupoly vedie 460 schodov. Nič pre ľudí s chorým srdcom, klaustrofóbiou a strachom z výšky. Dvojplášťová osemboká kupola postavená v roku 1434 je považovaná za zázrak stavebnej techniky. Bola postavená zvonka dovnútra, z tehiel kladených vo vzore rybacej kosti, bez použitia lešenia! Brunelleschi, ktorý je v katedrále pochovaný, si svoje know how zobral do hrobu. Nezanechal žiaden písomný dokument či plán, všetko nosil v hlave, pretože sa bál, že by mu nejaký konkurent mohol jeho nápad ukradnúť.

Ešte pre predstavu, aká obrovská katedrála je – je to štvrtá najväčšia katedrála na svete a pojme neuveriteľných 25 tisíc ľudí. Za povšimnutie stojí aj Giottova štíhla zvonica. Na vrch si vyšliapete po 414 schodoch. Tí zvonári museli mať kondičku!

Ponte Vecchio

Prvé zmienky o tomto výnimočnom moste cez rieku Arno pochádzajú z roku 996. Bol postavený z dreva a niekoľko krát v priebehu storočí ho zmietla povodeň, kým ho v roku 1345 postavili z kameňa. Kto je autorom mosta sa dodnes nepreukázalo.

Po oboch stranách sú obchody. Mäsiarov, garbiarov a iných remeselníkov nahradili už v roku 1593 na nariadenie Cosima I. zlatníci a šperkári. Prechádzal po ňom do svojho paláca a vadil mu večný zápach.

Dokonca ani počas ústupu nemeckých vojsk v 2.svetovej vojne priamo na rozkaz Hitlera most nebol zničený. Ostatné mosty vo Florencii a okolí vojaci vyhodili do povetria.

Najstaršia lekáreň

Za návštevu určite stojí aj najstaršia lekáreň v meste Farmaceutica di Santa Maria Novella. Funguje nepretržite už 400 rokov. Do nádherných starých, freskami vyzdobených priestorov lekárne vás uvedie portier. Pod vlastnou značkou tu miešajú parfémy na mieru, vyrábajú vitamínové kapsulky, čaje, masti či krémy. A tie vône! Nájdete tu officínu, čajovú miestnosť, miestnosť s expozíciou o starých metódach lekárnictva a bylinkovú miestnosť.

Čaro starého mesta dotvárajú trattorie, kaviarničky a reštaurácie. O cenách nebudem polemizovať, ale za kopček zmrzliny pri Ponte Vecchio dať 5€ sa mi zdalo kvapku prehnané. Aj keď bola fajnová.

Pardon, nabudúce sa polepším a nasnímam videjká ako sa patrí, naležato 😉

Pre človeka, ktorý má rád umenie v každej podobe, je Florencia temer raj na zemi. Vtiahne vás do čias renesancie aj gotiky, do čias, keď Florencii vládol rod Mediciovcov. Často krát ani nebudete dýchať pri slávnych obrazoch, sochách či starých knihách. Bude vás bolieť krk, keď sa v starej radnici nebudete vedieť vynadívať na nádherné stropy, nebudete si cítiť nohy, lebo vás to bude lákať prejsť staré, úzke uličky, obchodíky, námestíčka, kostoly a tržnice. Zamilujete si všadeprítomnú vôňu opracovanej kože a pohľad na ohromnú kupolu Duoma. A skloníte sa v pokore pred všetkými starými majstrami, ktorí túto krásu vytvorili.

Obrázky z môjho 4-dňového výletu do Florencie: Fascinating Firenze

Ďalšie články z foto-výletov nájdete v sekcii Túlavé topánky


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.