Vysoké Tatry
Upršané popoludnie. Vlak plný vravy cestujúcich a pachu zmoknutých kabátov sa pomaly šinie od zástavky k zástavke na trase Tatranská Lomnica – Hrebienok. Pozerám von cez kvapky bežiace po skle. Sú ako slzy. Kropia moje dávne spomienky na výlety do Tatier, na kamarátku, čo už nežije. Kdesi z mojej fotobanky v mysli sa vynárajú dávne obrázky tatranskej prírody. Skaly sú dnes rovnako nádherné, ako kedysi, no príroda sa ani po 16-tich rokoch od kalamity celkom nespamätala. Víchrica vtedy v rýchlosti viac ako 200km/h kosila lesy ako steblá trávy. Stromy na postihnutých úbočiach rastú pomaly, medzi nimi ako výkričníky stoja tie, ktoré skazu prežili. Vysoké Tatry som vlastne naposledy videla ešte v minulom storočí...
Skalnaté pleso
Zvečniť Lomnický štít je takmer povinnosť. Zo Skalnatého plesa, keď prajú svetelné podmienky, sa fotí dobre. Ja to robím tak, že si nastavím clonu medzi 8-11 a nechám na aparáte, aby si dopočítal čas. To znamená, že fotím s režimom priority clony, najčastejšie označenej na voliči písmenkom A – aperture. Snažím sa z obrázku vytesniť čo najviac rušivých elementov. A čakám, keď sa mraky na chvíľu roztrhajú a vykreslia na úbočiach pekné tiene.
Lanovkou sa na Skalnaté dostanete rýchle, spolu s húfmi lyžiarov. Ale až na Lomničák sme sa nedostali. Lístok treba kúpiť minimálne deň – dva dopredu a v takom nestálom počasí, aké vládlo, je to hra vabank. Peniaze vrátia len v prípade, že lanovka nepremáva kvôli poveternostným podmienkam. Keď sme tam boli, premávala. Akurát na štíte sedel celý deň mrak a podľa web kamery nebolo vidieť ani na meter.
Cestou na vlak sa zastavte v Ski múzeu v Tatranskej Lomnici. Zaujímavé exponáty a fotografie a príjemná kaviarnička stoja za krátku návštevu. V múzeu sa fotí za poplatok, tuším 1€. Nepoužívam blesk, tak si zvolím clonu 2,2. Tak mi prejde objektívom dosť svetla a čas bude taký, že ho z ruky dokážem udržať. ISO citlivosť je nastavená na 800. Keď sa zameriam na detail nejakého exponátu, s clonou idem až na 1,8. Vtedy mi krásne rozostrí všetko pozadie a vynikne len to, čo chcem odfotografovať.
Hrebienok
V zime sa asi každý vyberie lanovkou (alebo aj peši) zo Starého Smokovca na Hrebienok. Prečo? Lebo Tatranský ľadový dóm. Tento rok je to parížsky Notre Dame. Vstupné sa neplatí, návštevníkov bolo tak akurát, že sme nečakali a ani sme si veľmi nezavadzali. Ak ste tam v správnom čase, zažijete aj hudobný koncert. Naspäť do Starého Smokovca potom môžete na sánkach. Hore požičajú, dolu vrátiš. Aké jednoduché.
Chrám sa nefotí veľmi dobre ani z vyvýšeného miesta. Je tam rôzne farebné svetlo, ľudia a navyše objektív, ktorý mám so sebou nie je dosť širokouhlý. Tak sa zameriam hlavne na detaily. Čakám, kedy pohybujúci sa farebný svetelný pruh osvetlí detail plesnivca na okne chrámu.
Štrbské pleso
Na Štrbskom plese bolo počasie 3v1. Dážď, sneh a vietor. Nie sú to katastrofické podmienky na fotenie, naopak. Takéto zábery sú neopozerané. Akurát foťák a prsty veľmi trpia.
Ešte jedna poznámka. Zdá sa mi, že vlakové spoje sú vo Vysokých Tatrách nie celkom šťastne značené. Viac ľudí sa nás pýtalo, či sedia správne. Nám v orientácii pomohol obrázok nalepený na stolíkoch pri okne. Tam je štruktúra spojov nakreslená. Na akej stanici prestupovať, aké sú zastávky. O tom, ako vyzerajú a aká vybavenosť je na železničných staniciach, radšej pomlčím.
Tak isto v strediskách je veľa schátraných budov, pozatváraných kaviarní a obchodíkov. Cesty a chodníky sú plné výtlkov, chýbajú parkoviská. A mohla by som pokračovať. Večná škoda. Vysoké Tatry sú predsa naša pýcha.
Ale aby som skončila pozitívne. Náš hotel bol skvelý, s fungujúcim vonkajším bazénom s výhľadom do údolia a vynikajúcou kuchyňou. Zamestnanci v informáciách, pri lanovkách a v reštauráciách boli prívetiví a ochotní. Summa summarum, určite sa na jeseň do Vysokých Tatier vrátim. Lebo každý Slovák by mal aspoň raz za život vidieť tú našu rodnú hrudu z najvyššieho kopca. A každý fotograf by ju mal zvečniť.
Na všetky obrázky z Vysokých Tatier sa môžete pozrieť tu: High Tatras
Ďalšie cestovateľské články si prečítajte v Túlavých topánkach