Moje túlavé topánky tentokrát nešli ďaleko. Ale aj tak to bol deň, na ktorý budem ešte dlho spomínať.
Ako parta hic zavadzala pánovi mäsiarovi pri práci
Kde bolo, tam bolo, na malom družstve vo svinčíku žilo malé prasa. Dostalo meno Katka. Ako to už pri prasiatkach býva, vyrástla aj Katka do krásy. Presnejšie, do váhy. Keď už sa prasiatko ledva zmestilo do chlieva, jeho budúcnosť dostala ostré črty.
V rovnakom čase, od prasiatka čo by kameňom dohodil, začala sa schádzať parta hic na pravidelných bojových poradách. Snovali plány kedy, ako a čo, až im sliny po bradách tiekli. Veď ich aj nemálo zapíjali vínkom, lebo, nie je to veru jednoduché. Koľko pálivej papriky, majoránu, koľko rohlíkov do krvavničiek nakrájať a čerstvého cesnaku. Či krúpovú kašu, kedy škvarky vytápať.
Nastal deň, žiadalo by sa napísať – s veľkým D, ale to už je otrepané. Skrátka, deň, kedy sa plány menia na skutočnosť. Slnko svietilo, počasie ako vyšité na zabíjačku. Skoro ráno parta hic sadla do auta a poďme za prácou, za ktorú odmena bude veru fajne mastná.
Na mieste už sa rezko zvŕtal pán mäsiar. Z kotla sa parilo a rozporcovaná Katka ležala vo vani. Fuj, kto to videl, dávať prasiatkam meno?
Ako prvé bolo treba ponalievať, nech sa vraj lepšie pracuje. Dvaja odvážlivci zobrali nôž a pridali sa k pánovi mäsiarovi. Na jeho tvári sa mihol tieň nevôle. Ostatní členovia party postávali zvedavo okolo, hojne zasypávali pána majstra otázkami, radami a pritakávali si, ako všetko ide podľa plánu. Občas niekto schytil veľkú varechu, aby bublajúci ovar v kotli odborne premiešal. Ten už začínal rozvoniavať a postávajúci parťáci boli netrpezliví, lebo po slivovičke im riadne vytrávilo. Konečne! Horúce kúsky fajnového mäska, cibuľa, čerstvý chlebík a červené rýchlo mizli.
Posilnení dobrotami sa do práce začali zapájať aj ďalší. Snažili sa majstrovi umývať pracovnú dosku rovno pod rukami, odkladali náradie, ktoré si nachystal a radostne sa šmýkali po mokrej a mastnej podlahe. Majster zatínal zuby a medovo pokojným hlasom sem tam poprosil zúčastnených, aby mu nezavadzali. Ozajstný majster! Príchod ďalšej posily do partie ho rozhodil natoľko, že si kopol miesto ďalšieho vínneho striku štamperlík slivovičky.
Po obede partia vycítila šancu zapojiť sa do roboty ešte viac. Jaterničky sa vinuli na stole, klobásková zmes čakala v detskej vaničke a tlačenka v tekutom stave vyzerala ako … radšej to nenapíšem. Umývali, kibicovali a motali sa po pľace. Už, vo výzore trochu zúfalý pán mäsiar ale stíhal všetko. Striehnuť na snaživcov, aby si pri rozšafnom hádzaní mäsa do mlynca nepomleli prsty, pri neustálom vyrušovaní navážiť presné množstvá korenia, soli, a čojaviem čoho ešte. Predviedol eskamotérske kúsky, keď z jaternicových a klobáskových hadov vykúzlil v mžiku rovnako veľké jelitá a klobásy. Bravó! Pri obdivnom potlesku viditeľne zmäkol. Podaktorí, zabíjačkovo skúsenejší jedinci využili jeho dobrého rozpoloženia a vychytili sa naplniť tlačenkové vrecká. Podarilo sa im to na jednotku. S mašličkou.
Nálada bola ohromná, k čomu prispeli plné bruchá, alkohol a pomerne málo práce. Dámy ocenili aj parný kúpeľ pleti. K večeru bolo mäso aj výrobky pobalené ako sa patrí, hrnčisko ovarovej kapusty pripravený na odvoz a klobásky ukáznene čakali na údenie. Akcia “Zabili sme prasa” dopadla na výbornú. Pán mäsiar sa z party hic nakoniec nezbláznil, aj keď to chvíľami tak vyzeralo. Ba na konci sa široko usmieval. Aj on už vie, že sú to skvelí ľudia. A tú kapustu, tú budeme jesť až do Vianoc.
Tu uvidíte všetky obrázky z akcie Zabili sme prasa
Tu sú ďalšie cestovateľské články: Túlavé topánky